Poďme na vec krok za krokom.
1. Verejnéobstarávanie
Vraj bolo. Akurát ho akosi „pozabudli“ publikovať vovestníku verejného obstarávania. Načo? Veď by sa ešte mohli prihlásiť nejakéiné firmy, ktoré by nedajbože dali nižšie cenové ponuky. Tipnem si, že použilimetódu rokovacieho konania bez zverejnenia a použitie tejto „veľmitransparentnej“ metódy zdôvodnili (v súlade so zákonom samozrejme) „časovoutiesňou“. (Veď čas plynie a nemôžeme si dovoliť meškať s čerpanímeurofondov, že?) Nebolo by to prvýkrát, čo sa takto „odstavila“ nebezpečnákonkurencia a do tendra sa prizvala „tá správna“ plus pár neškodnýchfiriem.
Otázka tiež je, aké boli podmienky pre „hodnotenie“ ponúkv tomto verejnom, resp. skôr neverejnom obstarávaní. Keďže, podľainformácií publikovaných v médiách, má ísť o školenie úradníkovštátnej správy a regionálnej samosprávy v oblasti manažovania eurofondov,logicky z toho vyplýva, že hlavnými kritériami mali byť:
1. skúsenosti firmy/konzorcia s implementáciou takéhototypu projektov
2. disponovanie kvalifikovanými lektormi (pričom to môžu byťaj subkontrahovaní externisti, nielen interní zamestnanci firmy/konzorcia)
3. cena (buď celková alebo v prípade rámcovéhokontraktu cena za osobo/hodinu či osobo/deň lektora)
Víťazom verejného obstarávania mala byť firma/konzorcium,ktorá ponúkla najlepší pomer podľa rovnice (skúsenosti s projektami +kvalifikovaní lektori) / cena.
Lenže. Ani o jednej z dvoch firiem, ktorých menása v médiách objavili, nemám informáciu, že by sa dlhodobejšie venovaliproblematike fondov EÚ. O ostatných členoch konzorcia MVRR SR mlčí. Rovnakoako o cene. A o počte a kvalite lektorov, ktorí by „euroúradníkovmali vyškoliť tiež nepadlo ani slovo. Je to na smiech a zároveň doplaču....
2. Konzorcium
V článku denníka Pravda z 22. augusta 2007s titulkom „Euroúradníkovvyškolí firma blízka Slotovi“, v ktorom boli prvýkrát publikovanéinformácie o zvláštnych okolnostiach tohto kontraktu, sa objavili dve úchvatnévety.
Zamedia podľa hovorcuMiroslava Bátovského vyhrala ako súčasť konzorcia firiem, pričom jedna z nichje z Belgicka. "Podozrenie z klientelizmu možno vylúčiť," povedal.
Takže na vylúčenie podozrenia z klientelizmu stačí, ak mám vkonzorciu firmu z Belgicka! Vtipné. :-)
Nemôžem si pomôcť, ale prvé, na čo som si pri prečítanívyššie citovaných riadkov spomenul, bola firma Euroservices Development sídliacav Belgicku (majiteľ nebol Belgičan), pre ktorú som v rokoch 1998-99pracoval ako projektový manažér na projekte financovanom z programuEurópskej únie Phare. Pár mesiacov po tom, ako sme skončili prácu na našomprojekte, firma zbankrotovala, pričom po nej ostali nemalé dlhy vočikonzultantom z rôznych európskych krajín, ktorí pre ňu pracovali. Firmapritom na realizáciu projektov, ktoré získala v tendroch vyhlasovanýchpriamo Európskou komisiou, dostala od EK zálohové platby v slušnej sume.Takže nie všetko čo sa blyští je zlato a nie všetko čo je z Belgickaje bez rizika bankrotu (či klientelizmu).
Čím sa nechcem dotknúť dobrého mena belgickej firmyzainteresovanej na projekte školenia slovenských euroúradníkov, ale... ono toani celkom nejde, pretože jej meno sa zatiaľ nikde neobjavilo.
Podľa článku denníka Pravda zo 7. decembra 2007s titulkom „Janušekotvoril účet blízkym firmám“ totiž „Zamedia poskytuje ministerstvu služby vrámci konzorcia, jeho presné zloženie vtedy rezort nezverejnil.“ Keby som totoporozprával eurouradníkom na DG Regio, tak by si určite mysleli, že si robímsrandu. Za tých 9 rokov, čo robím v oblasti eurofondov, som sa eštenestretol s tým, že by nejaký projekt financovaný z fondov EÚ získalokonzorciom, ktorého presné zloženie by nebolo verejné.
3. Transparentnosťfondov EÚ
Keď sa už bavíme o utajených tendroch, v ktorýchvíťazia utajené konzorciá utajených firiem (už chýbajú iba utajení svedkovia,ale aj toho sa možno opäť po dlhšej dobe dočkáme), je namieste spomenúť, žev auguste tohoto roku bol do parlamentu predložený „Návrh poslancovNárodnej rady Slovenskej republiky Ivana MIKLOŠA a Lucie ŽITŇANSKEJ na vydaniezákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtovýchpravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov“ (parlamentnátlač 391)
Kľúčová časť tohto návrhu znela:
(5) Správca kapitoly alebo orgán štátnej správy,ktorý je svojimi príjmami a výdavkami napojený na štátny rozpočet, alebo iná rozpočtová organizácia, aktak ustanoví osobitný zákon, ktorýpodľa § 8 ods. 2 poskytuje dotácie zoštátneho rozpočtu, je povinný na svojej internetovej stránke zverejniťnajneskôr do 15 dní od rozhodnutia o poskytnutí alebo neposkytnutí dotácie
a) názov fyzickejosoby alebo právnickej osoby žiadateľa o dotáciu (aj tých, ktorým dotáciarozhodnutím nebola pridelená)
b) výšku požadovanejdotácie,
c) účel na ktorý boladotácia požadovaná,
d) vyhodnoteniežiadosti z hľadiska kritérií, ktoré boli ustanovené na poskytnutie dotácie suvedením bodov alebo percentuálnym vyjadrením vo vzťahu k jednotlivýmkritériám,
e) výšku poskytnutejdotácie, ak bola dotácia poskytnutá,
f) zoznam osôb, ktoréposudzovali splnenie podmienok na poskytnutie dotácie,
g) osobu, ktorározhodla o poskytnutí dotácie v prípade, ak o poskytnutí dotácie nerozhodovalpriamo štatutárny orgán,
h) štatút a rokovacíporiadok komisie, ktorá posudzovala žiadosť o poskytnutie dotácie, ak bolvydaný.
(6) Ak dotáciažiadateľovi poskytnutá nebola, zverejňujú sa údaje podľa odseku 5 písm. a) až d)a f) až h).
(7) Ustanovenia odseku 1 až 6 sa použijú aj napoužitie prostriedkov Európskej únie.
Návrh tejto významnej novelizácie bol v polovici septembratohto roku, bez väčšej mediálnej pozornosti vládnou koaličnou väčšinouzmietnutý zo stola ešte v prvom čítaní (asi preto, aby sa nestal predmetomväčšej verejnej diskusie v období pred druhým čítaním).
Iste, prvú vec, ktorú by sme poslancom SDKÚ-DS – bývalejministerke spravodlivosti a bývalému ministrovi financií – mohli vyhodiťna oči je, že takýto zákon mohli (amali!!!) do parlamentu predložiť v čase, keď vláda, ktorej boli členmi,mala v parlamente väčšinu. To však nič nemení na podstate veci.Takýto zákon je potrebný, mal tu byť dávno a menoa fotka každého poslanca, ktorý hlasoval proti tomuto návrhu alebo sa zdržalhlasovania, by mali byť vystavené na verejnosti na hanbu.
Miesto tohoto potrebného zákona sa v parlamenteprerokúva „Vládny návrh zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskehospoločenstva“ (parlamentná tlač 428), ktorý sa problematiky transparentnostirozhodovania o prideľovaní nenávratných finančných prostriedkov z eurofondovnedotýka ani náhodou (a nedotýka sa ani zverejňovania informácií o vyhlásení,priebehu a výsledkoch verejného obstarávania projektov financovaných z fondovEÚ).
Je pravda, že ani návrh Ivana Mikloša a LucieŽitňanskej sa netýkal zverejňovania informácií o verejnom obstarávaníprojektov financovaných z fondov Európskej únie, ale „len“ dotáciíz eurofondov, jeho prijatie by však bolo dobrým krokom správnym smerom,po ktorom mohla nasledovať ďalšia právna úprava, ktorá by si „posvietila“ naverejné obstarávanie „europrojektov“. Po hlasovaní z 18. septembra 2007 sižiadne ilúzie nerobím.
Takže pokiaľ ide o rozdeľovanie fondov EÚ, na Slovenskusa v najbližších mesiacoch „máme na čo tešiť“.
