Udalosť sa stala v Bratislave, Dúbravke na ihriskuznámom ako „Pekníčka“. Bol som tam so svojimi deťmi. Ihrisko bolo takmerľudoprázdne, okrem mňa a mojich detí tam hádam boli iba dvaja či traja asi10-12 roční chlapci, ktorí na hokejovom ihrisku hrali hokej. V istomokamihu som si všimol asi 17-22 ročného chalana ako rýchlym krokom krížom cez trávnikodchádza od hokejového ihriska. Vzápätí som si všimol jedného z týchchlapcov, ktorí hrali hokej ako za ním beží s kolieskovými korčuľami nanohách po tráve. Zdalo sa mi to divné, ale v tej chvíli ma nenapadlo ničzlé. Keď ten menší chalan už toho staršieho dobiehal – pripadalo mi to ako kebymladší brat bežal za starším – ten starší sa otočil a hodil čosi veľkýmoblúkom späť smerom k hokejovému ihrisku. Nevidel som, čo to je, iba somsi všimol, že po dopade sa tá vec rozpadla na viac častí. Starší chalanpokračoval v svižnej chôdzi (ale nie behu) von z areálu „Pekníčky“. Pripadalomi to celé zvláštne, tak som ďalej sledoval čo sa to deje. Menší chlapec saotočil a bežal späť. Zohol sa k tej veci potom sa postavila zakričal na svojho kamaráta na hokejovom ihrisku. „ON MI UKRADOLMOBIL!“
Až vtedy som si uvedomil, že to na čo pozerám, nie je nejakérobenie si napriek medzi starším a mladším bratom (mimochodom, dovtedy tenmenší na toho staršieho nič nekričal) a rozbehol som sa k tomu malémuchlapcovi (stál som celého diania asi 50 m). Našiel som ho vzlykať nad rozpadnutýmmobilom. Chvíľu som zaváhal. „To nie je tvoj mobil?“ spýtal som sa. „Nie totonie je môj, on mi ho ukradol“. Samozrejme, prvá vec ktorá ma napadla, bolorozbehnúť sa za tým zlodejom. Rozhliadol som sa, ale chlapík medzi tým vyšielvon z ihriska a stratil sa mi z očí, takže som si nebol celkomistý, ktorým smerom za ním mám utekať. Navyše keď mal slušný náskok.A nechcel som ani na ihrisku nechať samé svoje 4 malé deti. Takže som tovzdal a zavolal som políciu. Prišli za pár minút, vypočuli okradnutéhochlapca, jeho kamaráta aj mňa, vzali do igelitového sáčku rozpadnutý mobil abysa z neho pokúsili získať otlačky prstov. Medzitým prišiel aj otecokradnutého chlapca.
Neviem ako to celé nakoniec dopadlo, či sa polícii podarilotoho zlodeja chytiť, dodnes ma však štve, že som skôr nepochopil o čo idea rýchlejšie nezareagoval. Takže to sem aspoň píšem, pre prípad že by saniečo podobné udialo pre zrakom niekoho iného. Lebo to vyzeralo, že to je dobrepremyslená taktika – pod nejakou zámienkou vylákal od malých chlapcov mobil (tušímže si ho chce pozrieť), vzápätí sa s ním vybral preč, pričom využilvýhodu, že ten malý chlapec musel preliezť mantinel alebo vyjsť vonz ihriska okľukou cez vstupné dvierka a v okamžiku keď hochlapec dobehol, tak odlákal jeho pozornosť na nejaký starý mobil, ktorýodhodil opačným smerom, pričom ten chlapec si samozrejme nemohol všimnúť, že tonie je jeho mobil, to zistil až keď k nemu pribehol – a v tejchvíli bol už zlodej z dohľadu). Možno na základe týchto skúseností niektoz vás bude v podobnom prípade vedieť zareagovať včas....
