Inšpiráciou pre tento "článok" alebo skôr "fotoreportáž", nazvite to ako chcete, bol článok blogera Tomáša Grígera Modelová železnica. A tak som sa pohrabal v archíve svojich fotografií. Lokomotíva na obrázku má viac ako 30 rokov - možno aj 40. Pokiaľ si dobre pamätám, dostal som ju od staršieho bratranca, ktorého v tom čase už začala viac zaujímať muzika a baby. Užil som si ju až-až. A keď aj na mňa prišla puberta a hračky (vrátane železnice TT) už neboli "in" poputovala spolu s ďalšími lokomotívami a vagónikmi do škatule. Najprv bola v mojej bývalej detskej izbe asi 15 rokov niekde pod skriňou a keď mame vadilo, že prekáža pri utieraní prachu, poputovala do pivnice.
Po rokoch, keď som už mal deti, šiel som v Bratislave okolo obchodíka pre modelárskych nadšencov a zo zvedavosti som nakukol. Mali aj modelové železnice, vrátane "mojej" TT. Keď som zbadal ceny lokomotív, skoro mi sánka padla na zem. V hlave zapracovala kalkulačka a ja som si uvedomil, že v pivnici sa mi povaľuje hračka za pekných pár tisíc. A tak počas nasledujúcej dovolenky s deťmi u babky nasledovala dobrodružná výprava do pivnice, kde po chvíli hrabania sa v škaluliach nastal víťazný okamžik. Vláčiky boli na svete! A fungovali!!! A manželka mala na chvíľu pokoj, lebo všetkých päť :-) detí malo na dlhý čas o zábavu postarané.
Dnešné deti síce majú hračky o akých sa nám ani nesnívalo (napr. počítače a herné konzoly), resp. iba snívalo (napríklad také autíčko na diaľkové ovládanie - to bolo v mojich časoch sci-fi a dnes sú ich v hypermarketoch plné regále), ale modelová železnica ani po tridsiatich rokoch nestratila nič z toho čim fascinovala moju generáciu.
Prajem všetkým dospelým deťom veselé, a komu to nevadí, tak aj požehnané Vianoce.
