externé vzdelávanie - dištančne alebo prezenčne

možné získať vzdelanie omnoho jednoduchšie. Veď stačí iba pravidelne študovať materiály, ktoré sú uvedené v použitom LMS systéme, vypĺňať zadania, riešiť úlohy. A keď niečo nevieš – niet nič ľahšieho. Veď pravidelne raz- dvakrát týždenne máte spoločné virtuálne stretnutie s vyučujúcim vo forme chat-u alebo dokonca aj pomocou videokonferencie. A okrem toho je ešte organizované fórum, kde sú zadávané najčastejšie sa stretávajúce problémy, ku ktorým sa môžete sám vyjadriť alebo získate informácie od kolegov. Ak zoberiem do úvahy, že sa študuje po blokoch, t.j. súčasne bežia 1-3 predmety a za 4-8 týždňov je skúška – tak sa mi to zdalo ideálne. Avšak realita bola iná. Nenašlo sa na škole 12-15 študentov, ktorí by to chceli skúsiť. A že prečo. No hovoril som s nimi a oni mi to vysvetlili. Vraj či som hlúpy. Veď to bude treba sa pravidelne pripravovať, pravidelne odovzdávať zadania, písať testy, ktoré sú tam. Veď bude vedieť, či si sa to učil alebo nie. A zadanie od koho opíšeš, keď sa nebudeme stretať tu v škole. Nechaj to tak. Stretneme sa, odsedíme svojich 8 hodín počas víkendov. Ale veď vieš, keď ťa bude bolieť zadok, tak ideš preč a hotovo. A vraj ani učitelia to nechcú. Vraj načo. Prídem na prednášku, poviem čo je potrebné, zadám zadanie a do odovzdania mám voľno. Kto by predsa pravidelne s nimi komunikoval. To by bolo potrebné pravidelne pozerať čo ti pošlú. A čo je najhoršie – každý bude vedieť koľko hodín si reálne odučil, koľko bolo zadaní, ako si ich ohodnotil.  No externistom byť – to je fajn. Veď im platíme, či nie. A tých pár dní za semester do tej Bratislavy sa dá prísť. Veď potrebujeme nejakú tú zmenu. A čo sa týka kvality vzdelania? Veď mnohým nám ide len o ten papier – či nie je tak?