Tri hodiny ráno. Jemne spotený sa prevraciam a snažím sa odkryť či zakryť paplónom svetlomodrej farby. A jemne som sa popri tom dotkol jej ľavej dlane. A vtedy sa to spustilo. Ako keď extrémna dávka cukru zasiahne tvoj vyčerpaný organizmus, alebo keď si niekto šľahne v danej situácií chýbajúci hormón, či pseudo pocit chvíľkového štastia. Alebo keď zmaturujete a nie že ste otázky ani nevideli, vy ste do tej školy celé štyri roky vôbec nechodili. Klasická situácia, vytvárajúca racionálne nechápajúci mechanizmus.
Akýmsi magickým zázrakom, vďaka určite nie bežne šedým silám, sa mi do jedného okamihu zhmotnil koncentrovaný sen a prežitý jeden deň s milovanou láskou prepojenia naraz a zároveň. Vtedy. Presne. Takto.
Je to ako keď sa na námestí sv.Róberta tesne vedľa Babylonu - postavíte na bod, z ktorého vidíte všetkých 25 stĺpov chrámu poloblúkového osvietenia vo všetkých 7 stĺporadoch prekryvajúcich sa v jeden a v tom bode sa zbiera celá nakumulovaná energia histórie, ilúzie, múdrosti a poznania, ako aj nakumulovaná energia celého priebehu jedného príbehu spoznania a zamilovania sa. Do plna. Do maximálnej hĺbky, bez spiatočného lístku.
Akurát v tomto dych berúcom okamihu sa história a poznanie zmenili na energiu doposiaľ nepoznanej lásky poznania. Na energiu lásky všemožnej formy, obsahu a variabilnej intenzity.
Neviem koľko, alebo aký koeficient znásobenia sa odohral v danej chvíly, ale bolo to extra silné. Nemerateľné, Neopakovateľné.
Pocit, ktorý sa snažím už nejaký moment popísať, je ako keď prekryješ vlastnoručne priesvitné nakreslené najodvážnejšie sny o láske, farbách, vôňach, pohladeniach, intenzite dotykov a objatí, o svete tajomna a neznáma, ktorý je odkrytý len naozaj v tomto zanietením. A nezabudni, že tie farbičky si si vyrobili sám a každú farbičku, s ktorou si ten sen vyfarboval alebo tí zdatnejší zhmotňovali, si slobodne a vedome vzal do rúk iba ty, možno zľahka vedený partnerovým dychom onoho užasného prebudenia sa a veľmi hlbokého prepojenia. Tie priesvitné papieriky s tvojimi výtvormi, inak možno nazývané sny či túžby, si si naukladal tak aby pri pohľade do slnka obnovy a očisty si ich mohol vnímať priestorovo v niekoľkých neusporiadaných vrstvách. Každý jeden zhmotniteľný alebo aj imaginárny sen či túžbu, alebo ak chceš priesvitný papierik, ktorý nejaký autor dokáže niekedy v budúcnosti aspoň z časti popísať, všetky tebou vlastnoručne vyrobenými farbičkami na priesvitnom papiery opísané najhlbšie pocity, horúce túžby, nadnášajúce sny, nevyslovené želania, tlmené prosby, povzbudzujúce vibrácie, neimaginárne predstavy, zahrievajúce letmé dotyky vyvolávajúce , spôsobujú Toto:
Koncentrovaný sen sa začal rozkladať na drobné. Prvé uvedomenie po dotyku jej dlane, bolo že som dokázal spočítávať všetky zimomriavkami do pozoru dané chĺpky na sebe. Cítil som, ako sa v milisekundách pomaly nadvihujú ako pošlapaná tráva. Mohol som počuť ako sa nakláňali vplyvom mierneho prievanu v komnate, ktorý zabraňoval úplnému prepoteniu sucho ostávajúcich častí pyžamka na mne, ako by to boli velikánske stromy v hurikánovej doline. Cítil som ako sa kvapôčky svojho zvlhčenia zlievajú do nektvarového jazierka nekonečného neprebudenia na tie okamihy. Cítil som ako sa jedna kvapôčka kotúľala tak intenzívne po mojom ľavom líci, že som počul zdrsnený šuchot jej narážania na vystupujúce neoholenie pred ranným rituálom s novou žiletkou. Miestami sa mi zdalo akoby šupinka z mojich vlasoch pri uvoľnení spôsobenom miernym prievanom, spôsobila popadanir všetkých šišiek v borovicovom lese, ale po vevričkách či kúskoch ihličia ani stopy ani sluchového dychu.
V ľavej ruke som naživo cítil, ako sa hodvábný jemnulinký pliešok šperku zakrádal, respektíve doslova zarezával pod pokožku od počiatku zápästia, tak jemne že som to vyhodnocoval ako závan lietajúceho pierka tesne pod stropom miestnosti. Jemne až pomaly nezaznamenateľne.
Vnútorné mechanizmy začali v tichosti rozohrávať tóny, ktoré som dovtedy ani nevedel že existujú. Dialo sa to spôsobom, že som videl samého seba na najväčšom symfonickom koncerte všetkých výynamných telies, ale nevidel som ani tieň notového papiera. Bol som zároveň dirigentom, poslucháčom sediacom na všetkých 980 miestach vo vypredanej Hall, trhačom lístkov pri vstupe, šatniarom prijímajúcim aj vydávajúcim. A zároveň malou rúčkou hracieho strojčeka z dovolenky. Hneď ako som sa začal ľakať, že toto nie je ďaľší bežný snový úlet, objavil som sa na hlavnej hudobnej note, náplno ju objímajúc, spočiatku aby som sa vystrašený neprebudil, alebo z nej nepošmykol, iba tak jemne hojdajúc sa, avšak po chvíly som si uvedomil, že som notu objal v radosti a vybozkával ju za jej nosnú úlohu v songs, ktoré mi umožnili surfovať tak hlboko v príbehu lásky.
Tie okamihy neuskutočnitelného sa samozrejme odohrávali paralelne a v maticových priestorových zoskupeniach o ktorých sme sa ešte neučili, pretože len čo som na chvíľu uvoľnil objatie svojej príbehovej noty, zacítil som ako škrvnka šupinková z boku tej noty sa s ľahkosťou presunula nižšie k zemi a zasiala sa. Zasiala však nie ďalšiu generáciu hudobných zoskupení ktorí dokážu priviesť do slastného šialenstva, ale zasiala vyššiu formu farebne palety. Palety s farbami , ktorú netreba aby uchopil talentovaný pôžitkár fantázie, ale palety ktorá vyklíči vo formu, kde netreba štetce, lebo iba počiatočný rozkvet zamilovania sa v ich srdciach začne kreatívne tvoriť niečo tak neskutočne cennofarebné, že farby sa dokážu meniť na tóny. Kde sa jedna forma mení na druhú, podľa potreby a nastavení vysielajúceho a prijímajúceho. Vnímal som sa ako plávam svoj šampionát avšak v štetci najkreatívnejšieho maliara z minulého storočia, kde každý môj ďaší záber sa neodohrával vo vode ale v štetinach najvoňavejšieho štetca vytvoreného z najjemnejšieho ochlpenia najjemnejších a najtajomnejších častí opačného pohlavia. A každý nový záber nespôsoboval časový posun v mojom príbehovom opise, ale vytváral farebné spektrum z neexistujúcej palety pre dokonalý obraz unikátnosti.
Odlúpená škrvnka šupinková s notami, ktorá vytvorila škálu paliet a farieb , kde netreba štetce ani talent, je ako keď som si uvedomil, že kúsok mňa spôsobilo vytvorenie niekoho užasnejšieho hlbšieho a plnšieho, na počiatku malilinkého za mliekom voňajúceho a ustavične sa za mliekom naťahujúceho.
Predstavte si partnerský rozhovor, ktorý nie je absolútne bežný, či všedný, snažiace sa odhaliť či pripraviť na zmenu. Čo tak niečo také, sediac oproti sebe v dobrej reštaurácií. On vyberie karty, že si zahrajú a ona sa pýta, či je všetko v poho ak nie všetky nosené veci sú úplne značkové. Nie nie nie, no no no.
Alebo čo tak : … viem, ak sa ťa dotknem, budeš cítiť pocit ký som mala keď som si na naše rande obliekala spodné prádlo… alebo vidím v tvojom pohľade, na čo budeš myslieť o 94 minút…alebo sa obaja pouhým dotykom dozvedia aký mal každý z nich deň a čo presne sa má udiať aby opäť aj tento ich večer bol unikátny ako u nikoho z nich pred tým… alebo čo tak ovplývať schopnosťou napojiť sa na najvnútornejšie uskutočňujúco sa dejace mechanizmy toho druhého a iba plynúť spoločne….
Chcem byť zabalený do toaletného papiera a rozbalovaný celý večer, chcem precítiť dotyk jedným nalakovaným prstom od počiatku mojich vláskov na čele po posledný bodík na pedikurovanej päte a vôbec si neuvedomovať, že to celé trvá štyri a pol hodiny . Nepočuť pri tom ani jediné slovo, ale cítiť všetky úrovne jej a môjho zmyslového prepojenia v časopriestore, ktorý definuje napríklad iba fialová farba. To, čo sa udeje v rovnakej situácií keď zaznie želaná mólová tónina, si predstav kľudne už sám.
Alebo čo tak, ľadová bystrina v horskej doline, kde vydržím kráčať bez pomyslenia niekoľko minút, ale s prepojeným pomyslením sa bystrinka mení na teplom opradený kúpeľ kúziel.
A keď vyjdem von v opojne pokračujúcom pomyslení a kráčam bosý po lesnolúčnej tráva, zospodu cítim jej chodidlo, ako keď sme sa na začiatku pretláčali nožkami pred rituálnou vankúšovou ohadzovačkou. A na to chodidle cítim jej dnešné chvíľkové pozastavenie nad významom. A preliečením sa ten spodný chodidlový dotyk, nadnáša do želanej ľahkosti.
Alebo čo tak uvedomenie, kráčajúc po lúčnej tráve a každým zošliapnutím sa otlačok chodidla presúva na budúce miesto, kde jej dotyk vyvolá opäť niečo vrývajúce sa a nevyvráteľné naveky.
Sólo vychádzka do sprchy, všetko akoby normál … no opäť prichádza úžasne vzácne uvedomenie prvotného prepojenia …. A pákou batérie, ktorá nastavuje teplo a ustaľuje príjemno dokáže riadiť prívod hĺbky priblíženia a oddania sa v hĺbke neschopnej si ju ani uvedomiť.
Napojenie sa na tep či tlak a úprava podľa potreby, pohladenie ktorí premiestňuje a unáša, dar ktorým sa násobí talent, či urýchľuje doučovanie.
Mať schopnosť kreovať z jej vlásku vlásky naše, spolukreovať z mojich sĺz slzy naše, či vedome premiestňovať či usmerňovať hmatové intenzity z končekov prstov či celej dlane, jazyka na napríklad predlaktie či vonkajšiu časť kolienka.
Nadľahčovať nechcené či nezvládzajúce bremená na pomaličky miznúce alebo do krajšia sa premieňajúce pierka či balónky.
Bolesť presádzajúcu na kvitnúca radosť či posúvajúci smútok .
Spaľujúci pohľad ako na prvýkrát keď sa zachvejú kolená, úsmev prezrádzajúci nepodstatnosť času.
Opätovaný pohľad umocňujúci zrkadlenie vlastného srdca ponoreného do otvorenej duše.
Neprestávajúce vytáčanie sa z jednej strany na druhú až kým emócie obrúsenené alebo ostro ostré nezaklapnú.
Ochraňovať našu počiatočnú čistotu pred nechcenými nalepovačkami, hocikedy iba ľahkým mávnutím mihalnice ktoré môže mať silu tsunami.
Zvuk, či jemné štebotanie, znásobené super optickou lupou, mi dovoľovali sa úplne bez problémov rozpamätať na pohyb či trajektóriu mojich predchádzajúcich nohavíc príbehu. Tie skončili svoju púť, strašne brázdiacim šmýkom tesne spred dverí klenotníctva až pred jej nohy a ostal kľačiac v šmyku som vyslovil legendárnu vetu : vezmi si ma, vezmi si zo mňa to moje pravé aj ľavé. V tom dare pološialenéj schopnosti pracovať s neskutočne uvoľnenou fantáziou, sa mi hocikedy podarilo zúmovať moje momentálne online reálne zážitky, ako príklad keď môje vnímacie senzory, usúdili, že nastáva niečo ako približujúca sa nuda, okamžite aktivovali niečo ako schopnosť zväčšiť či priblížiť si aktuálny momentový zážitok do úplnej zpixelovanej reality, kde mierku vnímania definujú len blokové obmedzenia čítajúceho.
Ten dar láskou poblúzniť, alebo kľudne kvapka rannej rosy radosti z ošialu rodiaceho sa dotyku spôsoboval, pri predstave že maličká kvapôčka takéhoto nadnášajúceho lektvaru tvorila akoby tridé alebo aj šesťdé myšku priestor ovládajúci. Prejavom sa kľudne mohlo stať aj to, keď som letel ponad napríklad jednu húštinu, hoc len malinký dotyk kvapôčkovej myšky spôsobil, niečo viac hlbšie ako zväčšenie či priblíženie. Normálne som si zväčšil akoby momentálny prežitok do ešte väčšieho precítenia hodného okamihu. Keď som niekde výššie písal o škrvnke šupinkovej, ktorá sa dokázala valiť ako zosunutá strecha zo štadióna , tak možnosť vlastniť tridé myšku zaručoval nepredstaviteľne zosilnenie kúzla či permanentého obrazu. A úplne fantastickou črtou tejto tridé alebo až šesťdé mýšky bolo, že v jej vnútri ste mohli sledovať udalosti ktoré sa stanú za najbližších pár sekúnd alebo keď ste sa preladili, tak sa v jej vnútri dokázal zobraziť priebeh vašich najužitočnejších alebo najzábavnejších udalostí vášho pozemského života. Dokonca pri správnom naladení, Vám vnútro Vašej špeci myšky ukáže zoznam skutkov, ktoré by ste mohli vykonať aby ste napríklad naozaj do hľbky spoznali samých seba, alebo zoznam, ktorý keď vykonáte tak sa Vám splní Váš ďalší zoznam.
Predstav si účinok takejto myšky, pomysli si na nejakú nádhernú oranžovú spomienku s tvojim partnerským milým náprotivkom a snaž sa zachytiť všetky dostupné nuansy onej udalosti, všetky dostupné odtiene, či hoc aj tiene okolitých tónov odrážajúcich sa od príjemna v danej chvíly oboch obklopujúce. Ale čo ak existuje ešte niečo viac. Čo ak uchopíš myšku pootočíš tým správným nastavením a vynorí sa tebe aj jej oná situácia avšak mnohonásobné precítenejšia plnšia voňavejšia hudobnejšia hmatatelnejšie vrývajúca, uchopiteľnejšia, plastickejšia či upokojujúcejšia…
