róbert kurucz
neznáma žena
ráno poslal majo sms, či nejdem na slobodný obed. potom som si navliekol spisovateľský sveter, oops hneď teraz utekám si ho dať opäť, lebo síce som si ho nachystal dnes ráno nachystal ale nedal na seba, a začal som si aspoň na chvíľku predstavovať, že som spisovateľ. a tak som písal svojej láaske, pár z duše viet. ráno mama spomínala, že čaká nejakú návštevu. raz som pomáhal jednej jej kamoške odniesť pneu do garaže, kde sa neľahko zatvárali dvere, a tú jedinú kamošku som si ako tak pamätal. veľmi sa mi páčilo, ako iná mamina kamarátka z inej spoločenskej skupiny, raz, keď niečo mojej mame doniesla, jej neskôr povedala , ako milo sa jej so mnou rozprávalo. stojím včera pri drese v kuchyni a dokončujem si čaj. spisovateľský, keď zrazu niekto prichádza. dvere do kuchyne boli uzavreté, aby moje spisovateľské pokusy niekto nepríjemný nebodaj nerušil. a zrazu som zacítil akoby akýsi tajomný malinký signál, že prichádza niekto vzácny. hneď som akoby vybehol a opýtal sa, či hosť si neprosí čaj. ponuka bola prijatá. pripravil som čajík, taký aký viem s cukrom a citrónom. doniesol na špeciálnom bielom tanierku. a doniesol som aj stoličku do maminej izby.
