Moja mama nastúpila pobyt v nemocnici v pondelok. Odviezla ju tam kamarátka, ktorá kedže trebalo trošku dlhšie zvládať organizáciu nástupu, začala byť po 3 hodinách jemne nervózna. Po obede som dostal od mami sms s udanou polohou. Sadol na bycikel , cestou vybavil jeden úrad a bol som tam. Krásne zelený park, príjemné lavičky, vysoké stromy, pár eur navyše a stánok zmrzliny. A usmiata mama a šibalský ja. Dôvod hospitalizácie bol - dôkladnejšie zistiť, čo za tiene na ľavej strane pľúc sa javia na rtg snímku. Odvtedy som chodil za mamou každý deň. Na bycikli, za 7 minút z domu. Párkrát autom. Väčšinou bolo slnečno, nie však v duši a na tvári mojej mami. Jedna z hlavných správ bola, že CT vyšetrenie bude ďalši pondelok. A toto vyšetrenie malo priniesť hlavné svetlo pobytu. Postupne som vzal vo volný deň v stredu so sebou na návštevu svoju dcéru - má 13 rokov a veľa energie. Stáli sme na chodbe a v duchu túžili, nech moju mamu pani sestrička pustí aspoň na chvíľu von.Poobjímali sa, pousmievali a vačšinu otázok som dcére zodpovedal cestou domov ja sám a jej vnútro.V piatok som tajne vzal na prechádzku sestru mojej mami, aby sa nemohla vyhovoriť že nevie ako nájde cestu k jej návšteve.
