Zaparkovali sme priamo pred zámkom keďže parkovanie v mestečku je zdarma, zakúpili si vstupenku do parku v cene 2.- € a prehliadka sa začala. Orientácia v parku nie je zložitá. Na rôznych miestach sú umiestnené značenia kam sa ktorým smerom dostanete. My sme mali namierené na hrad Franzensburg, ktorý stojí na ostrove umelo vytvoreného veľkého rybníka.
Cestou sme však obdivovali rôzne stavby, ktoré tu vznikali postupne ako plynul čas. Prvou zaujímavosťou bola busta cisára Františka I., ktorú dala z vďaky vyrobiť jeho manželka Karolína Augusta. Mňa zaujala hneď jedna zmena. Začiatkom apríla, keď som tu bola po prvý krát, bola busta obalená v zasklenej konštrukcii, pravdepodobne je tak chránená pred snehom a inými vrtochmi zimy. Dnes už bola bez nej.
takto si v Rakúsku chránia svoje pamiatky
Striedavo sme prechádzali cez mosty a lúky. Na jednej z nich kedysi stál tzv. "Dom vrtochov", z ktorého sú dnes už len ruiny. Na okraji dubového lesa sa zase nachádzala rytierska hrobka a neďaleko rytiersky stĺp, ktorý slúžil ako symbol súdnej právomoci.
Dom vrtochov
Rytierska hrobka
Rytiersky stĺp
Cez zahustený lesný porast sme sa dostali na lúku pri jazere, z ktorej premávala za 0,50 € kompa na hrad Fanzensburg. Keďže kompa bola práve na druhom brehu pri hrade, mohli sme si dosýta zafotiť. Veď aj bolo čo!
Na prístavnej bráne visí zvon, ktorý sa potiahnutím páky rozzvoní a tým si privoláte kompu. Za nás tak urobila iná skupinka Slovákov, ktorí to tu už poznali. Po chvíľke vystupujeme priamo na hrade, v minulosti prezývanom aj ako „Záhradný dom v podobe gotického zámku".
prístav so zvonom na privolnie kompy
trasa kompy ku hradu
nádvorie hradu
vpravo okno na toaletách
nádvoria
pripravené občerstvenie pre psích návštevníkov
Keďže pred mesiacom som si prezrela interiéry hradu, teraz som sa rozhodla pre prehliadku veže a striech. Na prízemí veže bola kedysi hladomorňa. Dnes ju pripomína postava reťazami spútaného templára a otvor v strede miestnosti, do ktorého boli odsúdenci hodení. Na poschodí, presne nad hladomorňou, sa nachádzala súdna sieň v strede ktorej je guľatý stôl s nápisom: „Učte sa, dávajte si pozor, konajte spravodlivo a ctite si bohov". Väzni mali byť z hladomorne na kladke vytiahnutí do vyšetrovne tak, aby sa v otvore sudcovského stola zjavovala len ich hlava. Po odsúdení boli zhodení do otvoru v strede hladomorne.
Súdna sieň
Pokračovali sme nekonečným výstupom po točitom schodisku až na vrchol des už vyhliadkovej veže, z ktorej sa nám naskytli krásne pohľady na celý park, jazero a dovideli sme dokonca aj do Viedne.
v pozadí sa tiahne Viedeň
kompa, ktorá spája hrad s pevninou
zvonica
Vrátili sme sa na poschodie, kde bola súdna sieň. Okrem dverí do tejto siene sa tam nachádzali ešte dvere aj na strechy, po ktorých viedla ochodza. Odtiaľto bolo pekne vidieť strešné usporiadanie a stavebnú štruktúru. Po tejto ochodzi sme sa dostali až do bytu hradného farára, v ktorom bola umiestnená séria 38. obrazov dolnonemeckých krojov. V jednej z izieb sa nachádzala indiánska posteľ zo 17. storočia, nakukli sme do bytu hradného farára a úzkou prepojovacou chodbou sme sa dostali ešte do obývacej miestnosti a spálne hradného richtára.
ochodze
prehliadka striech
v byte hradného farára
vľavo indiánska posteľ zo 17. storočia
úzka spojovacia chodba ktorou sme sa dostali k bytu hradného richtára
Po hodinovej prehliadke sadáme v hradnej reštaurácii na malé občerstvenie. Veru dobre nám padlo kapučíno so sacherovou tortou. Nevedela som do čoho sa mám skôr pustiť, či do torty alebo do kávy. A tak som išla naraz. S ľavou rukou kávu a s pravou tortu. Obidve chutili vynikajúco.
Hradná kaviareň
Odišli sme z hradu Franzensburg plní zážitkov a lesnou cestou sme sa dostali k „Turnajovému ihrisku". Turnaje sa tu však nikdy nekonali, plocha slúžila na kolotoče a jazdecké hry. Za ihriskom sa nachádzal kaskádový most a kúsok ďalej zase gotický. Pri gotickom moste stála umelo vytvorená jaskyňa, ktorá však v čase mojej druhej návštevy bola uzavretá. Pravdepodobne tam prebieha rekonštrukcia. O kúsok ďalej sme sa zastavili na malom muffinovom pikniku pri jazere „Zlatá rybka". Žiaľ, ale žiadna tam nebola. Zato na plytčine na slnku sa tam vyhrievalo množstvo malých žubrienok.
Turnajové ihrisko
Kaskádový most
pohľad na jazero z gotického mosta
Gotický most
jazero Zlatá rybka
vľavo muffinvý piknik
žubrienky
Po asfaltovom chodníčku sme pomaly kráčali k východu. Zastavili sme sa ešte pri ležiacom dube, prešli sme levím mostom a malú fotografickú zastávku sme si urobili pri „Zelenom letohrádku".
ležiaci dub
Leví most
Zelený letohrádok
V blízkosti Starého zámku, v ktorom dnes sídli Štátny filmový archív, sme ešte na diaľku zbadali bývalú ľadovňu, v ktorej od jari až do septembra uskladňovali ľad dovezený zo zámockého jazera.
Starý zámok
bývalá ľadovňa
No a na záver som zbadala otvorené dvere do pôvodne jedálenského traktu, dnes konferenčného centra v Novom zámku. Vbehla som tam a urobila zopár záberov.
otvorené dvere konferenčného centra
Krátkou prechádzkou po námestí s radnicou, farským kostolom a „Modrým dvorom" ktorý získala Mária Terézia, sme zakončili náš celodenný výlet po Laxenburgskom parku a jeho pamiatkach.
Námestie s radnicou a farským kostolom
interiér kostola
kaplnka
Modrý dvor
.. a posledný pohľad na námestie
Ešte tu zostalo niekoľko stavieb ktoré som nevidela a chcela by som vidieť. Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, možno sa sem vrátim a uvidím čo som nevidela a možno aj tú „zlatú rybku“ v jazere, pre ktorú mám už pripravené aj tri želania.
Fotografie: autorka, Miladka Lonská
Zdroj: zakúpená publikácia: Hrad Franzensburg - Laxenburg
