Asi pred dvomi rokmi som na mapách hľadala rakúske cyklotrasy v blízkosti Cyklomostu slobody. Zaujala ma nenápadná cestička vedúca k brehu Moravy na rakúskej strane. Vravím si: „Tam chcem ísť“. A tak som na najbližšiu sobotu zorganizovala rodinný cyklovýlet, počas ktorého prvou zastávkou mal byť práve cíp, pri ktorom sa rieka Morava vlieva do Dunaja. Vtedy som však netušila, že pri vysokej hladine oboch riek, býva toto miesto zaplavené a nedostupné. A nakoľko sa práve skončilo obdobie dažďov, návštevu tohto miesta sme museli vynechať. Dosť ma to vtedy mrzelo, ale nič sa nedalo robiť. Pokračovali sme ďalej k zámkom Eckartsau, Orth an der Donau, Niederweiden, Schloss Hoff a späť na cyklomost.
Ale minulý týždeň, pozerajúc sa na nízku hladinu Moravy pri návrate z návštevy rezervácie v Marcheggu, mi skrsla myšlienka, že teraz tam určite nebude nič zaplavené a sútok týchto dvoch riek si pozriem z druhej strany brehu Moravy a pozerať sa pri tom budem na Devínske hradné bralo.
Myšlienka sa stretla s pochopením a v strede týždňa som sa s kolegyňou a jej synom vybrala na malý ale krásny výlet kúsok za hranice do prírodnej rezervácie Donau Auen, ktorá sa začína už v dedinke Markthof. Od konca 19. storočia táto dedina zažívala ničivé povodne. Záplavy v auguste 1897 dosiahli maximum. Všetka úroda bola zničená a farmári boli na pokraji bankrotu. Začali uvažovať o presídlení dediny do inej oblasti. Vtedajší starosta Georg Weis sa v roku 1898 stretol s cisárom a opísal mu zložitú situáciu a zároveň vyslovil požiadavku o možnosť presídlenia. Cisár po krátkej porade požiadavku zamietol so slovami, že v jeho kráľovstve sa nikto kvôli katastrofám presídľovať nebude. Vydal nariadenie na výstavbu protipovodňovej hrádze ktorá sa dnes tiahne od Viedne až po Moravské pole a chráni 35 obcí pred povodňami. 10. júna 1905 bola na hrádzi na túto počesť dokončená a vysvätená Floriánska kaplnka. Samotnej vysviacky sa osobne zúčastnil aj cisár František Jozef I.
Po krátkom oddychu sme za kaplnkou zišli z hrádze do polí. Poľnou cestou za zvuku šuštiaceho obilia sme sa dostali k slnečnicovému poľu nad ktorým sa vynímal hrad Devín. Potom sme už prešli len okolo starého rozpadnutého domčeka do lužného lesa a po pár minútach sme boli na pieskovej pláži pri sútoku Moravy a Dunaja. Od Slovenska nás delilo asi 70 metrov. Sediac na pieskovej pláži v Rakúsku sme si vytiahli poživeň a dožičili si pravý, nefalšovaný piknik, počas ktorého sme sa dívali na ľudí, ktorí sa prechádzali pod Devínskym hradom.
Cesta naspäť bola o čosi náročnejšia, nakoľko sme ťahali proti dosť silnému vetru, ale zato pohľady na Božie muky a zámok Shloss Hoff boli odmenou za trochu viac námahy.
Foto: autorka
