Moja stará mama hovorievala, že ak si bocian sadne na strechu nejakého domu, alebo aspoň nad ním preletí, tak sa v tom dome do roka narodí dieťatko. A tak ako dieťa som každý rok od jari do leta, deň čo deň čakala a vykúkala tohto majestátneho operenca či náhodou nepreletí ponad našu záhradu, alebo si neoddýchne práve na našom dome. Odvtedy už prešlo 40 rokov. Samozrejme už dávno nesledujem bocianie prelety, ale rada na tieto momenty spomínam. A pripomenuli sa mi aj pri nedávnej návšteve zámočku v rakúskom mestečku Orth, kde nám sprievodkyňa rozprávala o kolónii bocianov bielych hniezdiacich v neďalekom Marcheggu. Bolo rozhodnuté. Musím ich vidieť. A tak v jedno nedeľné ráno som sa s mojim cyklo-parťákom vydala na nenáročný výlet do mesta bocianov. Vybrali sme sa vlakom z Trnavy do Devínskej Novej Vsi a odtiaľ na bicykloch po starom známom cyklomoste okolo zámočku Schloss Hoff až do malebnej dedinky Marchegg, ktorá ešte začiatkom minulého storočia pripomínala Benátky, nakoľko každoročne bojovala s povodňami.
Prešli sme nekonečne dlhou dedinou, na ktorej konci sa rozprestiera barokový zámok, kedysi slúžiaci ako lovecký. Hneď pri vstupnej bráne zámockého parku sa nachádza tzv. Bocianí dom. Je to vlastne informačné stredisko zamerané na turistiku v prírodnej rezervácii. Všetky prospekty, vrátane sprievodcu po rezervácii s vyznačenými pozorovateľňami, tu dostanete aj v slovenskom jazyku. Zdarma. Za zámkom sa nachádza starý drevený most vedúci ponad riečku Mühlbach, odkiaľ sa začína tiahnuť prírodná rezervácia Moravské luhy rozdelená na tri okruhy: Bobrí chodník, ktorého dĺžka je 7 km, Ku kunkám (tak sa volá druh žiab) a jeho dĺžka sú 4 km a Bocianí chodník, ktorý má približne 2 km. My sme si spojili ten bocianí chodník s chodníkom ku kunkám a ako v prvej sme sa zastavili na výhľadovej plošine s lavičkami pri bocianoch a pozorovali stromy plné hniezd a bocianov.
vyschnuté koryto rieky Mühlbach
vľavo značenie vychádzkových okruhov
Pokračovali sme turistickým chodníkom a zastavili sa ešte pri dvoch pozorovateľniach. Bolo počuť iba čvirikanie vtákov, šum listov, našich topánok a sem tam nejaké zakvákanie žiab. Stretli sme aj iných návštevníkov, hlavne nemecky hovoriacich, a tí si medzi sebou šepkali, aby hlasným rozprávaním nerušili obyvateľov tohto chráneného územia.
drevené mostíky slúžia na prechod keď je veľa vody
značenie - vyhliadková plošina
na plošine
ďalší vyhliadkový domček - Mariza Hütte
odtiaľto sa sleduje dianie na jazere
my sme mali šťastie akurát na tieto dve dobre maskované žaby
bocianie hniezda
Na nádvorí zámku sa nachádza súkromný privát, naokolo pekne upravený park s budovami, ktoré kedysi pravdepodobne slúžili pre služobníctvo. Dnes je v nich zriadené múzeum s peknými exponátmi vystavenými aj vonku.
privát na nádvorí zámku
pôvodná dubová podlaha ktorá slúžila pre kone
bociany sú všade
exponáty pred múzeom
vo dvore
K našim bicyklovačkám neodmysliteľne patrí geocaching. Vďaka tejto hre sme zistili, že Marchegg bol veľmi často zaplavovaný vodou z rieky Moravy a ľudia sa tu bežne premávali na loďkách o čom svedčí pamätník umiestnený na námestí a že kúsok za dedinou stojí Prašná veža, pri ktorej sa nachádza prvé ochranné pásmo pravekých rakov na svete a na druhej strane pomerne veľké jazero, v ktorom sa kúpu nielen domáci, ale aj Slováci.
začiatok námestia s pamätnou loďkou
vľavo pamätník zobrazujúci stav vody v jednotlivých obdobiach, vpravo socha sv. Jána Nepomuckého
Radnica
farský kostol sv. Margaréty
Prašná veža
Cestou späť sme sa zastavili na malom občerstvení v podobe ľadovej kávy v jednom penzióne a ešte pri zámku Schloss Hoff uloviť poslednú naplánovanú kešku. Ako sme prechádzali cez cyklomost, uvedomila som si, že hladina Moravy je dosť nízka. A to bol podnet pre môj ďalší výlet, tento krát k sútoku Moravy a Dunaja z rakúskej strany, ktorý sa nachádza za dedinkou Markthof. Ale o tom nabudúce.
Fotografie: autorka
