Prehliadku historického centra sme začali Ohňovou vežou, z ktorej kedysi trúbením ohlasovali požiar v meste a tiež aj každú hodinu. Dnes sa z hodín ozýva príjemná zvonkohra. Vo vnútri sa nachádza múzeum, v ktorom sa nachádzajú predmety, ktoré boli nájdené počas rekonštrukcie historického centra a dá sa vyjsť aj na vežu, z ktorej je veľmi pekný výhľad na mesto.
Hlavné námestie a Kozí kostol
v pozadí vidno Alpy
maketa historického centra
vľavo kamenný reliéf (okolo r. 1390)
Bránou vernosti, ktorá bola postavená v roku 1922 po všeobecnom referende sme prešli na Hlavné námestie, na ktorom sa nachádza radnica, hlavný rímsko-katolícky kostol, socha sv. Trojice a iné pamätné domy.
Brána vernosti
vpravo budova radnice
Hlavné námestie, sv. Trojica a Kozí kostol
Vošli sme aj do nádherného gotického kostola prezývaného aj Kozí kostol. Podľa legendy vraj koza, ktorá sa na tomto mieste pásla, našla ukrytý poklad a z týchto peňazí bol potom postavený tento kostol. Nech už to bolo akokoľvek, dnes môžeme v tomto kostole obdivovať krásnu architektúru a na stenách rovnako krásne fresky.
Po krátkej prehliadke sme zamierili do múzea baníctva, ktoré sa nachádza hneď vedľa kostola v bývalom Esterházyovskom paláci. V roku 1763 panovníčka Mária Terézia založila v Banskej Štiavnici Banícku akadémiu, ktorá u nás fungovala až do roku 1918, kedy sa so všetkým presťahovala práve sem, do Šopronu. Všetky predmety ktoré s ňou odišli sú vystavené práve v tomto modrom paláci. A pozrieť sme si ich mohli aj so slovenským popisom.
vľavo čaše trpezlivosti s baníckou tematikou a vpravo modliaci sa baník
vľavo Esterházyho banícky kalich, vpravo ozdoba na klobúk
saský banícky krčah z 19. storočia
Banská Štiavnica
Kancelária
Takto sa prechádza do jednotlivých expozícii
v bani
vstup do bane
funkčné modely baníckych zariadení
Bol to jeden z mála horúcich tohtoročných dní. Ale nám to vôbec neprekážalo v prechádzke po jednej z množstva uličiek tohto mesta. Vybrali sme si Új u. Nachádzala sa tu stará stredoveká synagóga, ktorú sme mali v pláne navštíviť.
vchod do starej židovskej synagógy
modlitebňa pre mužov
strop bol pravdepodobne zničený ale ako náznak dorobený polystyrénom
ženská modlitebňa oddelená malými okienkami od mužskej
nádvorie synagógy na ktorom sa nachádzal očistný kúpeľ ktorý museli všetci pred vstupom do synagógy absolvovať
vľavo budova s kúpeľom, vpravo a dolu jama s vodou
za synagógou
Pokračovali sme po ulici ďalej až na Uršulínske námestie, na ktorom sa nachádzal Uršulínsky kostol spolu s kláštorom, ktorý nám poslúžil nielen na tichú meditáciu ale zároveň aj na oddych a schladenie.
No, a keďže sme mali v pláne navštíviť ešte neďaleký zámoček, bol čas sa pobrať k autu a pokračovať zhruba 30 km do mestečka Fertὅd. Po zaparkovaní na parkovisku pred zámkom sme jednej panej zaplatili 500 forintov a utekali sme k pokladni, aby sme stihli posledný vstup. Bolo to o chlp. Dá sa tu platiť aj platobnou kartou, eurami a forintmi. Dostali sme slovenské texty a prehliadka zámku sa mohla začať.
Od sprievodcu sme sa dozvedeli, že zámok začal stavať ešte v roku 1720 gróf Jozef Esterházy pôvodne ako 22 izbový lovecký zámok. V roku 1762 ho jeho druhorodený syn Mikuláš začal prestavovať do dnešnej podoby – komplexu barokových budov v tvare podkovy. Založil tu a vybudoval aj operné a bábkové divadlo. Spolu s nimi tu žil aj hudobný skladateľ a dirigent Jozeph Haydn. Na konci 18. storočia sa však celá dynastia presťahovala do neďalekého Eisenstadtu a nasledujúcich 100 rokov všetko chátralo. Parky spustli, časti budov vyhoreli a iné zas boli využité na hospodárske účely. Rekonštrukcia zámku začala v roku 1957, pri ktorej bolo v prostrednej časti zo 126. izieb zriadené múzeum.
Hudobná sála
Ďalšie miestnosti sú venované Herendskej porcelánovej manufaktúre, typickej pre Maďarsko. Počas krátkeho odpočinku sme si pozreli aj film z histórie kedysi významnej porcelánovej dielne.
Nasledovala prehliadka takzvanej Slávnostnej sály s nádhernými maľbami na strope.
Dostali sme sa do Zeleného salónu zariadeného v štýle Ludvika XVI.
V roku 1773 sem zavítala na návštevu Mária Terézia a pre ňu bola pripravená táto izba na prvom poschodí. Počas jej návštevy sa tu konala veľká oslava. Usporiadali ohňostroj, operné a bábkové predstavenie a na záver veselicu.
Nasledoval salón grófa Mikuláša Esterházyho a za ním spálňa.
Cez Sala Terrena – prezývaný aj ako prechod medzi budovou a záhradou, sme prešli do kniežacích apartmánov.
Uvideli sme Čínsku izbu, kniežaciu spálňu so štyrmi freskami v rohoch znázorňujúcich Amora, boha lásky.
V salóne šinoazérie – v miestnosti s čínskymi ozdobnými motívmi maľovanými po stenách európskymi umelcami sa nachádzal nábytok zdobený slonovinou, sedacia súprava obložená striebornými doštičkami a rokokové stoličky z 18. storočia.
V Hudobnom salóne sa nachádzajú dva veľké obrazy pochádzajúce zo zbierky Múzea krásneho umenia Najsvätejšia Trojica a Mária Terézia.
A opäť sme sa dostali do Saly Terreny. Tento krát na dlhšie. Táto časť slúžila ako prijímacia sála.
Nasledujú apartmány kňažnej. Ako prvú sme navštívili jedáleň, v ktorej bol stôl prestretý jedálenskou súpravou z Herendu. Porcelány sú zdobené vzorom rodu Esterházy.
typický vzor pre rod Esterházy používaný na zdobenie porcelánu
Druhou miestnosťou bol salón, ktorý slúžil na konverzácie pri šálke kávy alebo čaju.
A poslednou navštívenou miestnosťou bola spálňa. Posteľ s baldachýnom bola zreštaurovaná podľa dobovej fotografie.
Prehliadka trvala asi 90 minút. Potom sme sa ešte išli poprechádzať po parku, ktorý sa nachádzal za zámkom. Stretli sme tam aj Mikuláša Esterházyho a Jozepha Haydna. Samozrejme nie živých, ale v podobe sôch. No nezvečnite sa s nimi :-)
na mieste "bielej škvrny" sa kedysi pravdepodobne nachádzala fontána
Keď sme sa už dosť pokochali a pofotili, vrátili sme sa do prednej časti zámku a tam sme pokračovali v obdivovaní tejto prekrásnej stavby.
Opäť mám za sebou jeden pekne prežitý deň. Tentokrát v Maďarsku. Domov sme sa vrátili opäť cez Rakúsko, avšak po druhej strane Neziderského jazera. Tento zámoček je od Bratislavy vzdialený iba 77 km a po ceste môžete navštíviť ešte zámok Halbturn, na malé občerstvenie a osvieženie sa môžete zastaviť v mestečku Podersdorf pri Neziderskom jazere. Nachádza sa tu mólo na konci ktorého je pekný červený maják a na okraji mesta zase starý veterný mlyn.
Fotografie: autorka
