Sila motýlích krídel
Rok 2003. Jeden môj kamarát zahmkal nad menom MŇAČKO. Ani neviem ako k tomu hm došlo.
O 4 roky neskôr. Prebehnem očami po titule a exteriéry knihy, bodá ma meno a „hm“ starého známeho, platím, otváram za chôdze, ponáram sa.
Jemnôstky hovorím si, little stupid details hovorí môj obľúbený Američan, motýlí efekt hovorí teória chaosu. Moc omrvinky, ktorú zaveje vietor a ona vykoľají vlak. Moji rodičia sa 10 rokov úspešne predierajú malopodnikaním, ku ktorému sa rozhodli skrz poznámku vzdialenej príbuznej. A moje kroky smer Prešovská Univerzita nasmerovala holá veta dievčiny z už neexistujúcej ružomberskej čajovne.
Ňufo, vďaka za „hm“ nad Mňačkom.
Vychladnutá vaňa/pohlcovač/odpudzovač
Sú knihy (filmy, ľudia), ktoré treba obhrýzať, tak trošku sa do nich nútiť, naťahovať sa za ich plodmi. Odpudzovači.
Sú knihy, ktoré hryzú samé, vťahujú do svojich útrob, skracujú noci. Pohlcovači.
Myslím, že toto kritérium poukazuje iba na seba. Neprezradí kvalitu, nerozdeľuje high brow a low brow. Sám pre seba si ho meriam kúpeľom. Ak z knihy precitnem nato, že vaňa je už vychladnutá (a nedajbože si začnem dopúšťať horúcu), ide o pohlcovač.
Smrť sa volá Engelchen pohlcuje.
Žánrová precíznosť tomu dopomáha. 10 kapitol, každá metaforicky zhrnutá v názve. Nad názvom sa vyníma krátky citát, vetička v kurzíva. Farba neba danej kapitoly, buket tkaniny príbehu.
Ilustrácia: Bohom je koniec.Zmráka sa. Ohnivý jazyk Olíže múry Ich chmúrneho hradu. Richard Wagner - Ohne Nibelungov (názov kapitoly)
Syndróm sv. Ignáca
Chromý, polomŕtvy, bdelý. Starostlivosť je prítomná, ale jediné, čo sa spočiatku u hrdinu Voloďu hýbe, sú myšlienky a spomienky. Ako ranený vojak začínal svoju kariéru aj zakladateľ jezuitského rádu sv. IGNÁC Z LOYOLY. Rytier s disciplínou a zmyslom pre režim začal čítať, modliť sa a myslieť. Znehybnenie a ohrozenie prinášajú premenu. Snáď k lepšiemu. Mňačko natoľko nepremieňa, ale určite vyrovnáva.
Príbehom sa prelínajú dva časové toky. Nudne sentimentálna prítomnosť a strhujúce vykresľovanie vlastných zážitkov. Kto o láske nevie písať, nech o nej iba šušká a venuje sa výhradne milostnej korešpondencii či šuflíkovým pokusom o lyriku, prosím prosím. Na druhej strane kraľuje cit pre drámu, prekvapenie, kontemplatívna chvíľka (rýchlosť čítania spomaľuje, až zastáva, dostávam sa do vlastného života, a rýchlo späť), surovosť a pod ňou neha a pod ňou surovosť.
Partizáni
Pre môjho 12ročného brata je slovo partizán povedomé, ale významovo neznáme. Nenariekam, asi nie je (ideologicky) prečo. Ale tichosť, vytrvalosť, ľahkosť a ohybnosť lesných bojovníkov ma očarila. Sú aj morálne neutrálne cnosti. Má byť história o vzoroch? A identita spätá s históriou? A v identite neprítomné temné zákutia, peklá a hanby?
