Starnúci Alfie (divne bacuľatý Anthony Hopkins) sa v záchvate strachu zo starých roztrasených kolien rozhodne po X-rokoch rozviesť s Helenou (Gemma Jones - diva tohto filmu). Alfie sa obratom ožení s ex-prostitútku Charmaine (Lucy Punch - maskot tohto filmu), začne dvíhať činky a nechá sa Charmaine podvádzať. Za pocit mladosti.
O jednu generáciu nižšie to škrípe aj v manželstve dcéry Alfie s Helenou. Sally (Naomi Watts, ktorej prostredie Londýna sekla už v Cronenbergových Eastern Promises) sa deň za dňom škriepi so svojim mužom Roy-om (Josh Brolin; mal plodný rok, spomeň na spoluprácu s Oliver-om Stone-om v novom Wall Street, 2010).
V pletenci vzťahov, ktoré sa odohrávajú na dvoch generačných poschodiach, nakoniec vyhráva stará bláznivá krehká Helena. Prečo?
Práve kvôli svojej poverčivosti. O tvrdohlavej a záhadnej potrebe "veriť v niečo" hovorí Woody Allen, že je to halucinácia, ktorá robí život znesiteľným. Ale - to je predsa len zjednodušujúci pohľad skeptika. A to, že film zjednodušuje, v tomto prípade neospravedlňuje.
Woody Allen napríklad nerozlišuje medzi mágiou, poverčivosťou a vierou a to sú pritom zásadne odlišné fenomény.
Ak však máš chuť na závan londýnskej smotánky, ktorý prezentuje skvelý tím hercov, pýtam sa prečo nie. Ak sa má však You Will Meet a Tall Dark Stranger porovnať s ostatnými London-Stories od Woodyho Allena, tak hovorím: je to slabota.
