Koreňom mýtu menom VOSR je predstaviteľnosť toho, že status quo sa zo dňa na deň radikálne premení k lepšiemu.
Po utorkovom proteste viedeňských študentíkov som sa ocitol pred stenou s nastriekaným áčkom v krúžku. Na gymnáziu ho anarchista Dráčik kreslil pred každou hodinou na tabuľu, cez prestávku sa hrali karty a viedli sa spory o tom, či je punk dead alebo ešte not dead. Ale naraziť v interiéri univerzity na farbičky-čarbičky v akcii vyvolalo otázku: Kde ešte dnes žije idea revolúcie? (Prestať fajčiť zo dňa na deň sa neráta)
Pretože v pamäti sa vyrojujú varovania z ľudovej múdrosti typu - pomaly ďalej zájdeš - či - trpezivosť ruže prináša.
Z pamätihodných citátov prehovorí Franz Kafka: "Snad existuje jen jeden hlavní hřích: netrpělivost. Kvůli netrpělivosti jsme byli vyhnáni z ráje, kvůli netrpělivosti se nemůžeme vrátit".
Z ctených mysliteľov zas Tomáš Garygue Masaryk s jeho povzbudzovaním k drobnej tichej mravenčej každodennej práci.
Proti revolučným ambíciám sa tradične stavajú Poliaci so svojou ideou práce organickej. Tá má zrod kdesi v druhej polovice devätnásteho storočia a vyniesli ju na svetlo krvavé neúspechy niekoľkých povstaní proti ruskej nadvláde.
Revolučná etuda od Fredericka Chopina však bola napísaná v roku 1831 ako jej obhajoba. Vychutnajme si ju ako dar revolúcie digitálnej v interpretácii Sviatoslava Richtera. Revolúcia is dead?
