Z uhlu dneška ide o instantný projekt, ktorého realizácia bola dokončená až príliš skoro, už už už, teda v roku 2002. Francúzsky producent Alain Brigand zadal režisérom zo všetkých kútov sveta úlohu natočiť film o 11. septembri. Úloha znela: Ako sa javí táto katastrofa z perspektívy vlasti režisérov; jednotlivý film nech má rozsah 11 minút, 9 sekúnd a 1 snímok. A autori zastupujú presne 11 krajín.
Ameriku menovite Sean Penn, ktorý zamkol politickú tému do útrob intimity. Jeho film je predstavuje korpulentného starca, ktorý trávi dni rozhovormi so svojou mŕtvou ženou. Až dokiaľ mu 11. septembra padajúci mrakodrap nevpustí svetlo do jeho manhattanského apartmánu. Je to snáď varovanie proti zatrpknutiu a fixácii. Inak povedané, až príliš politicky korektná seba-reflexia a isto nie výron hnevu. Ten by bol snáď od Američana logickejší a presvedčívejší.
Naopak anglický socialista Ken Loach si vo svojom príspevku odmietol nasadiť tlmič na svoje ideologické delo značky I-HATE-AMERICA. Pripomenul nám, že existuje aj iný 11. september. A to cez príbeh disidenta z Čile s menom Vladimir Vega. Dostávaš do Londýna. Ten je novým domovom politického emigranta, ktorý bol po 11.9.1973 v Čile zatknutý a neskôr deportovaný z domoviny. 11 minút od Kena Loacha je písaním kondolenčného listu Američanom a má jediné posolstvo: čo ste si varili počas celej Studenej vojny, to ste si konečne museli vyžrať v roku 2001. Brr. V dokumentárnych pasážach sa Ti pripomína, že 11.9.1973 sa v Čile uskutočnil coup d'état a otvorila sa diktátorská éra generála Pinocheta. CIA bola pri tom.
V kaleidoskope 11'09''1 sa nachádza aj sympatickejší tón. Bosniansky príspevok (Danis Tanović) Amerike ďakuje za pomoc pri ukončení občianskej vojny a poukazuje na zdieľanie utrpenia skrz porovnanie masakru Twin Towers s masakrom v Srebrenici. Starý japonský režisér Shohei Imamura sa zas drží za ruku s mexickým mladíkom Iňarritu a ich príspevky svorne bojkotujú náboženské ospravedlnenie násilia. Svätá vojna je pre nich najnebezpečnejší koncept 21. storočia.
Tým ale nevyvracajú len radikálny islamizmus, ale evidentne aj Bushovu doktrínu. Tento prelom v teórii americkej zahraničnej politiky predsa stojí na axióme, že najnebezpečnejším konceptom 21. storočia nie je svätá vojna, ale morálny relativizmus. Že politický systém nie je mimo dobra a zla. Že o ľudských právach a s teroristami sa nevyjednáva. Bushova doktrína je pre buditeľov z neokonzervatívneho tábora správnou odpoveďou. A... aj keď je toto seriózne bubnovanie na poplach isto adekvátnejšie ako bombasticko-estetická debilita Damiana Hirsta, predsa len majú v sebe neokonzervatívci zakotvenú mieru sebaistoty, ktorá naháňa hrôzu.
Je to preto disharmónia, ktorá robí túto filmovú kolekciu pozoruhodným artefaktom. V 135 minútach sa dilema PRO vs ANTI Amerika mnohonásobne skomplikuje. Škoda len, že neboli oslovení režiséri z konkurenčného veľmocenského prostredia Ruska alebo Číny. A ktovie, aký príspevok by k 11. Septembru nakrútil slovenský režisér.
11'09''01
Produkcia: Alain Brigand, 2002
Réžia: Sean Penn, Claude Lelouch, Youssef Chahine, Mira Nair, Ken Loach, Shohei Imamura, , Alejandro González Iñárritu, Danis Tanovic, Idrissa Ouedraogo, Amos Gitai, Samira Makhmalbaf
Scenár: Sean Penn, Ken Loach, Claude Lelouch, Youssef Chahine, Alejandro González Iñárritu, Danis Tanovic, Idrissa Ouedraogo, Amos Gitai, Marie-Jose Sanselme, Sabrina Dhawan, Samira Makhmalbaf, Paul Laverty, Vladimir Vega, Daisuke Tengan, Pierre Uytterhoeven
