Dobré ráno,
na oblohe dnes máme čiastočné zatmenie Slnka. Ideálna to predohra Troch kráľov.
Do emailovej schránky mi včera pristala pozvánka od Informačného centra Ružomberok. Nadpis:
"Program predstavení 3D filmov v kine Kultúra v Ružomberku na mesiac január 2011."
Z ponuky lákajú najmä Guliverove cesty, film ešte teplý z vianočnej premiéry (20th Century Fox, réžia Rob Letterman)
Pozvánka upútala. Pretože 3D-špecialita, ktorou sa vyznačuje kino dnes, sa zdá byť zatmením jedného z tvrdenia knihy Jak číst film (Albatros, autor James Monaco). Konkrétne tvrdenia o konci filmu/kina (viď perex).
Jedným z trefných postrehov autora je paralela medzi históriou filmu s históriou románu. Akurát, že to, čo románu trvalo 300 rokov, zmákol film za storočie. V drsnej skratke môžem opísať Monacov rozbor v 3 krokoch:
1. Film a román začali v oblasti ľudovej zábavy. Boli určené masovej spotrebe. To znamená, že sa vôkol nich od začiatku točili veľké peniaze.
2. Hneď od začiatku znamenal objav románu aj objav filmu veľký boom. Boom, ktorý vytlačil ostatné umenia z výslnia. Na istú dobu získali román i film hegemonické postavenie v oblasti rozprávania príbehov.
3. Podľa Monaca však prišlo vytlačenie z pozície monopolu. Román vystriedal samotný film. A film neskôr vytlačila televízia. Výsledkom je zmena orientácie. Román aj film sa obrátili na vzdelanú smotánku a z pôvodne rýdzo ľudovej zábavy sa stalo komplikované umelecké vyjadrenie.
Summa summárum: Pop, Boom, Pád. Od naratívneho monopolu k vysokému umeniu.
Čo ale podľa mňa nesedí je tento jednoznačný trend vytláčania z pozície kráľa ľudovej zábavy.
Román je asi naozaj najmä záľubou smotánky a príbehy v literatúre vytlačili príbehy v obrazoch.
Jedinečnosť filmu v kine však zachránili dva znaky: 3 a D.
V archíve dobrých článkov minulého roku nachádzam článok z The Economist nazvaný The box office strikes back (máj 2009). Ukazuje, že až do 2009 platila táto finančná logika filmovej produkcie: Uvádzanie v kinách slúžilo najmä pre reklamné účely a hlavný zisk plynul z neskoršieho predaja VHS a DVD. Teda nosičov pre televíziu. Téza James-a Monaca svietila do roku 2009 na oblohe filmovej teórie.
Stúpajúca návštevnosť kín podľa The Economist a Motion Picture Association of America
Táto finančná logika však končí. Kino vybehlo na scénu. Možno opäť platí kino pre kino a to vďaka 3D v kine. V predminulom roku totiž vzrástol príjem Hollywoodu na vstupenkách do kín v globále o takmer 10%. Zatiaľ čo celkový obrat klesol o takmer 5%. Dôvod? TV nosiče prestali ísť na odbyt. Kríza nezastavila kino. Kiná s aspoň ôsmymi sálami - multiplexy - sa vynorujú. IMAX sa rozbieha. A 3D je naštastie zatiaľ nedostupné v teplúčku, v teplákoch, v obývačke.
Snáď platí, že román má svoje panovanie v kráľovstve naratívnej zábavy nenávratne za sebou. Kino je adaptabilnejšie. Technologická evolúcia mu sekne. 3D nie je mesiáš, ale ako magnet môže za sebou potiahnuť dokonca aj román samotný. To je príklad adaptácie Guliverových ciest.
Vynaliezavosť je zatmením pre tých, čo s nadšením vyhlasujú zániky.
