Descartes, René: Meditace o první filosofii (v níž se dokazuje existence Boha a nesmrtelnost duše).
Napísané v roku 1641. Dávno. Laikovi z našich zemepisných šírok môže znieť podtitul cudzo (Boh) a nudne (duša), na rozdiel od trendy meditujúceho titulu samotného.
Sú to posledné roky, kedy vychádzanie a zapadanie Slnka bolo pre väčšinu doslovnosťou. Dnes sa to tak už iba hovorí, tvrdia nám, že pravda je iná (vrtíme sa na Guli). A samozrejme, že tomu veríme, i keď skutočne potvrdiť si to „na vlastnej koži“ vie snáď len málokto. Vek živlov namiesto skupenstiev, presvedčenia, že je, čo vždy bolo, a tak aj vždy bude, vek aristotelsko*kresťanskej verzie Ordnung muss sein.
Od polovice 15. storočia sa však európsky priestor začal ticho otriasať vo svojich základoch, DESCARTES samotný žil už v kolotoči prelomov - dnes hovoríme o počiatkoch ranného novoveku. 15.-16. storočie bolo stále časom 1 pravdy, to jest pravdy biblickej. Samozrejme, že existovali kacíri, rebeli a extrémisti, ale tí boli pre negramotné masy a väčšinu z gramotných (tj. teológov) zaujímaví asi toľko, ako pre väčšinu z nás „Vesmírní lidé“.
-S KOLUMBOM (GAGARIN dneška?) však prestal byť pupkom sveta Jeruzalem
-GUTENBERG priniesol informačnú a mediálnu revolúciu (Google.com dneška?).
-LUTHER a KALVÍN postavili vlastnú pravdu zjavenia Severu (New Age dneška?)
-Z toho vyplynula vlna alfabetizácie a nevídaný rast gramotnosti (ľudová viacjazyčnosť dneška?)
-Prichádzajú výrazné klimatické zmeny dnes nazvané malá doba ľadová (otepľovanie dneška?)
-Upadá moc pápeža a tureckého živlu (postupný úpadok americkej kultúrno/hospodárskej všadeprítomnosti dneška?)
-GALILEI zakladá modernú vedu, ktorej skratkou môže byť znenie gravitačného zákona. Zmysly nás klamú (čo je leitmotiv celých Meditácií), pretože nám spolu s ARISTOTELOM hovoria, že rýchlosť pádu telesa závisí od váhy. Neviditeľná pravda je samozrejme taká, že telesá padajú rovnako rýchlo a zmenu spôsobuje iba prostredie. Pravda začala byť kondenzovaná vo vzorcoch a jej kráľovnou začala byť mechanická, experimentujúca fyzika (Je teda dnešok tehotný novým, snáď bio-zjavením? ´Čítajte Elemenární částice , ak môžete!´ )
Meditácie o prvej filosofii je mi epochálne a stručné zodpovedanie otázky načo sa človek dnes môže už len spoľahnúť? A nie je to rečnícka otázka, ani povzdych o tempora - o mores (bŕŕ verziu ochkania predvádza tento týždeň v Respektu Pavel Kosatík - má zmysel močiť do oceána? Možno samotársky a do šuflíčka, ale ešte sa aj predvádzať, a na jednom z Naj mól, bŕŕ)! Je to vážna otázka človeka obľubujúceho ticho a ústranie. A možno aj skryté odkazy. Je len náhoda, že už predchádzajúca Rozprava o metóde má 6 častí a meditácií je tiež 6, teda zhodne so 6 dňami biblického stvorenia? Výsledkom je totiž nový svet. Výsledkom je nová odpoveď na otázku ´čo to je´ pri pohľade na nočnú oblohu alebo na vlastný obraz vo vodnej hladine.
To, čo DESCARTES svojim súčasníkom predkladal ako pravdu muselo mnohým pripadať tak, ako by som ja dnes za pravdu vydával Stopárovho sprievodcu po galaxii.
>>To čo vnímate je výtvorom vašich zmyslových receptorov a to, čo sa skutočne nachádza mimo ľudskej mysle je záhada, až nato, čo sa dá zhrnúť do matematických rovníc; základ sveta je v rozumovaní a nijak inak ako tým, že sa oslobodíte od zmyslov sa k nemu nedostanete; k pravde nevedie modlitba, skúste to radšej s matematikou; zázraky sú nemožné pretože jediný otvor k božskému je v tomto svete v ľudskej duši, atď. atď.
K mysliteľovej ceste za týmito závermi sa treba vydať k jeho Meditáciám, písaným veľmi úsporne no zároveň s istým šarmom, ktorý na DESCARTA vrhá odtieň literáta či dokonca básnika. Sám však dodáva:
"Meditací a metafyzických věcí je třeba dbát, nikoli se jim však příliš oddávat, ani vypracovávat k nim a k něčemu podobnému komentáře (sic!-) "
