Za tých spoločných 5 minút sme sa nasmiali. Je na dôchodku a je aktívny. Cestuje a chodí aj plávať. Bol pekne opálený, sem tam zájde do neďalekého rezortu s termálnym prameňom. Povedala som mu, že mám takú otázku a keď nechce, nemusí odpovedať. Ale on chcel! Usmieval sa, lebo vedel, že ja sa ho vždy pýtam také záludnosti.
„Keď ste v tom bazéne s termálnou vodou,“ prikrčila som sa na jeho veľkosť a stíšila zvuk „ to aj cikáte do toho bazéna?“ Začal sa smiať a jeho opálenie sa zmenilo do výraznej červenej.
„To záleží od toho, koľko som toho vypil a ako dlho som v bazéne. No a koľkokrát si všimnem, že veľa ľudí okolo je tam dosť dlho,“ pokračoval vo svojej úvahe „ a oni určite cikajú. To jednoznačne nemôžu vydržať.“
Súhlasne som prikývla a odbočila doľava, on doprava. Zamávali sme si a smiali každý svojím smerom. On spomalil a utieral si spotené čelo. Ja som sa rozbehla pri pohľade na blížiaci sa autobus. Krajina za špinavým oknom sa pohla a ja som mala čas zamyslieť sa nad novým poznatkom. Vybavil sa mi obraz z poslednej návštevy termálneho sveta a pekne po jednom som si zoradila osoby, ktoré boli práve v bazéne. Začala som sa ich pýtať. Všetci s úsmevom popod fúz pritakávali. Len jedna pani povedala, že nie (málo pila).
Povedala som si: „ Veď hej, dôchodky majú malé, tak im nechajme aspoň nejaké radosti v živote!“
ps: keď pôjdem z roboty, nakreslím mu po ceste na chodníku škôlku. Nebude vedieť, že je to odo mňa a zajtra, keď vyštartuje po noviny, bude ho čakať malá zmena :D
a ešte jedno ps: Všetko najlepšie, Dominika!
