Zajtra večer sa budú diať tie veci. Vykúrené izby a nefalšovaná radosťmaličkých, bolesť v duši opustenej falošný smiech - úsmev na tvári, opití otcovia..., a ožratá dámav klobúku. Veľké auto s veľkou ružovou mašľou... Koník vystrúhaný z dreva. Zahodený...
Z tmavého lesa počuť strašidelné zvuky. Čierne tiene a čiernevtáky na čiernej oblohe, čierne stromy a čierna zem. Zvonenie -nenastupovať! Dvere sa zatvárajú. A ten parlament v električke V číslo2007 mlčí. V sviatočnej atmosfére.
To otrok vlastnej črty osobnosti zaradený v siedmom rade..., ten čo ešte pred malou chvíľou zatínalpäste, teraz bozkáva ruku milostivej pani z tretieho poschodiaodnaproti. A ten, čo sedí za ním, ten číta noviny. Veľké písmená:"Pestovanie vína rozkvitá." In vino veritas!
A mne sa znovu prisnil ten stále sa opakujúci sen o električkes voľnými miestami pre každého, vykúrenej v zimea s veľkými otvorenými oknami v letné horúce dni,o električke, ktorá chodí presne rýchlo a bezpečne... A stále.
