Možno Už zajtra

Už druhý deň prší, vietor fúka a steny nášho domu premokajú... Možno sa už zajtra stratí ten hrozný čas. Ten čas, ktorý nedovolí prejsť sa ani psovi... Možno už zajtra... Mnohí snívajú. Zajtra, zajtra..., zajtra....., istotne už zajtra... Ale dnes ešte treba zniesť to kvílenie, ten hukot vetra a klepot dažďa na okenných sklách a tmavú oblohu a tmavé oči vidiace v diaľke len tmavý horizonta tmavé duše stavajúce steny a hrádze a revúce a chrčiace a chrliace... Výhražné slová, zlosť a nenávisť. Boli už aj horšie dni, keď vietor rúcal, ničil, lámal kosti. Ale zajtra je prvý Máj! V ten deň som pre matku zháňal kvety. Kradol som orgován.A často som bol spitý na prvého Mája. Túlal som sa, predieral zástupmi ľudí. Kolotoče sa točili a kvety sa strieľali, veď aj Amor drží v ruke zbraň. Čierne mračná sa ženú oblohou konáre stromov mi mávajú. Možno na pozdrav, možno na rozlúčku... A vietor pomaly ustáva... Možno už zajtra...