Nikdy sa to neskončí

A čas sa kráti..., kráti sa každým stlačením klávesu, každým nádychom a každým tónom hudobnej básne... a kráti sa každým vyrieknutím slova. Ako ťažko sa zo mňa derú slová. Šťastie pre mnohých, radosť hlupákova..., ach. Prečo si taký zadumaný, lietaš? Ále, veď vieš, čo budem stále tárať. A tárať a tárať..., a tárať......, a tárať... Slová pochabé, slová prekliate, slová múdre a chmúrne, a škaredé a múdre zároveň. A slová krásne. Môžu byť hlúpe? Dosť bolo slov. Do práce! ARBEIT MACHT FREI! Aha, tu sú. Slová, ktoré za nič nemôžu, a predsa sa mnohým krivý úsmev a naskakuje husia koža.Ach... Kráti sa to. Sa to kráti NÁM. A s tým už na mňa nechoď, že každý si je sám sebe strojcom osudu svojho! To môžeš vieš komu hovoriť! Do psej matere! Odpusť hriešnikovi ó Pane. Som len taký biedny tvor. Zbabelec, zviera a zhýralec a aj neokrôchanec..., a rekviem je mojou útechou. Ale ako mám ten chod dejín zmeniť Ja? Prvé bolo Tvoje slovo. Ktoré to bolo? Vitaj? Buď? Buď vítaný pocestný, poď a napi sa tejto čistej vody z prameňa. Neboj sa! Nieje to voda poznania. Len pi. Ovlaž svoje ústa, istotne si vysmädol. A tu si sadni, opri sa o tento strom. Podriemaj. V korune stromu už čaká had. Karma ti karmadissimo! Odpusť mi Pane moje hriechy..., prosím.