Keby lietadlo spoločnosti SkyEurope havarovalo, polovica Londýnskych domácností príde o slúžku.
Óperky majú podstatne viac času ako ja a preto som sa musel spokojiť so sedadlom do uličky. Jediná vec na jedenie, ktorú SkyEurope ponúkajú na svojich letoch, sú arašidy a čipsy. What the hell... Našťastie mám so sebou najfenomenálnejšiu pochúťku na svete - rožteky s maslom a so salámkou. Tomu sa hovorí šiesty zmysel...
SkyEurope lieta na letisko Stansted, aby sme mali lacnejšie letenky. Vlak zo Stanstedu do centra stojí takmer 20 šušňov (aka libier) a vlečie sa skoro hodinu. Dúfam, že SkyEurope už nikdy nepoletím.
Zuzka (Bobova frajerka) ma čaká takmer presne, ubytujem sa u nich a poďho spoznávať krásy Londýna. Po tom, ako ma štyrikrát skoro zrazilo auto, prichádzajúc z úplne opačnej strany ako by bežný Európan očakával, sme dorazili na Piccadily Circus a cez nádherný China Town sme sa dostali až tam, kde som je veľmi chcel, do Soho, štvrti plnej klasických anglických pubov (krčmičiek). Samozrejme, že som si v jednej z nich vychutnal hneď dva Guinessy. Extra Cold.
Sobota večer. Zuzkin kolega má narodeniny. Utešená párty v uletenom byte v centre Londýna. Po ceste si dávame Quarter Punder with Cheese a mne napadá, odkiaľ to poznám:
Vincent: You know what they call a quarter pounder with cheese?
Jules:They don't call it a quarter pounder with cheese?
Vincent: No, they got the metric system, they wouldn't know what the fuck a quarter pound is.
Jules: So what do they call it?
Vincent: Royal with cheese.
Jules: Royal with cheese! What do they call a big mac?
Vincent: Well a big mac's a big mac, but they call it, le big mac. Hey you know what they put on french fries in Holland?
Jules: What?
Vincent: Mayonnaise, they fucking drown them in that shit
Jules: Damn
Vincent: I've seen em do it.
Veľa Britov. Veľmi veľa Britov a všetci výborne hovoria anglicky. Triezvy Petiar si s triezvym Britom pokecá v pohode. Pripitý Petiar si s triezvym Britom pokecá výborne. Pripitý Petiar si s pripitým Britom nepokecá. Pripití Briti si z pripitého Petiara uťahujú. V pohode... ;-)
Iný deň sa vyberám do centra sám. Mám rád takéto potulky, majú príchuť neznámeho a vôňu objavovania, nových miest, proste toho, čo hľadám v mojich obľúbených knhách. Na chvíľu sa cítim ako spisovateľ hľadajúci inšpiráciu na nových miestach. Veď ja vlastne svojim spôsobom som spisovateľ, poét (poéti prepáčia). Tak potom nič. Vlastne som len hľadal obchod so suvenírmi.
Dnes mám v ruke dokument s názvom Employment Contract a som naladený na nový začiatok na Ostrovoch. Teším sa na všetky tie farewell parties a potom welcome parties, na nových ľudí, na národ, ktorý chodí v protismere a na umytie rúk potrebuje dva kohútiky, na budúcich spolubývajúcich z iných krajín, na spolužiaka zo strednej školy, ktorého som pár rokov nevidel a ktorý v Londýne žije a samozrejme na moju prvú lásku - cudzinku. Posledné tri, či štyri týždne počúvam takmer výhradne ostrovnú muziku, sledujem britské médiá a rozmýšľam nad tým, ako ľahko sa mi to zase podarilo. Jeden životopis, telefonát, pozvanie na pohovor do Londýna s preplatením cesty, o týždeň good news, nadštandardný plat a tak. Spomínam si, ako sme sa so sesternicou, ktorá v Anglicku nejaký ten rok strávila, pripravovali na pohovor. Poradila mi, aby som o sebe povedal, že som easy-going man, čomu som vtedy celkom dobre nerozumel. Dnes už áno.
Update: Z vyššieuvedeného mali niektorí ľudia pocit, že už žijem v UK. Nie je to pravda, stále som na Slovensku a stále ešte čakám na finálne potvrdenie employment contract.
