Pesničkár. V diskusiách ma spoznáte pod prezývkou Petiar. Pozor, som očkovaný. Zoznam autorových rubrík: I **** Apple, Anglicko, Hudba, Internet, Petiar, Próza, Spoločnosť, Súkromné, TV Folk.sk, Treking v Ománe, Tvoríme básničky podľa Lachkéh, Nezaradené
Udalosti, ktoré sa udiali okolo denníka SME v posledných dňoch spôsobili, že sa, viac ako inokedy, dostáva na pretras slovné spojenie sloboda slova a to najmä v diskusiách pod článkami v rôznych médiách, nie nutne len na SME. Preopakujme si teda čo tá sloboda slova znamená.
Tento článok nie je môj výtvor, ale len preklad jedného veľmi trefného textu, ktorý vo forme obrázku (a v miernych obmenách) obletel a ešte asi aj oblieta internet. Ospravedlňte teda prípadnú kostrbatosť prekladu, nie som profesionál. Myslím si ale neskromne že tú správnu dávku sarkazmu sa mi tam podarilo zachovať. Pôvodne som to prekladal s úmyslom pridať ten zoznam ako komentár k jednej správe na tomto serveri, ale keďže vieme že ľudia môžu byť buď slušní, neslušní, prasce alebo diskutéri na SME.sk, skôr ako sa mi to podarilo, diskusiu zrušili. Tak to máte tu.
Dnes ráno som si prečítal článok o tom, že železnice prestanú dotovať cestovné v IC vlakoch, aby sa pri týchto spojeniach "...dostali na nulu v nákladoch". Nejdem teraz rozoberať že či súhlasím alebo nesúhlasím, pretože ja ich chápem. Cestujem vo vlakoch IC (a vlastne vo vlakoch všeobecne) veľmi rád, pretože sú omnoho pohodlnejšie ako auto či autobusy. Ale nad jednou vecou krútim hlavo už hrozne dlho (teda, ak nerátam inú hlúpu vec - zvlášť rad pre každu pokladňu na bratislavskej Hlavnej stanici). Prečo je spiatočné cestovné dvojnásobkom jednosmerného?
Viete čo je to Deaflympiáda? Je to olympiáda sluchovo postupnutých športovcov. Niečo ako paralympiáda ale len pre ľudí postihnutých sluchovo. Áno, tiež som bol prekvapený keď som sa túto informáciu dozvedel z plagátu, ktorý ponúkal pracovné miesta v deaflympijskom výbore. "Zaujímavá práca by to bola", povedal som si a o pár týždňov na to som bol oboznámený s kladným výsledkom prijímacieho konania."Skvelé!" povedal som si, nekladúc veľkú váhu na fakt, že už počas samotného procesu výberu a prijímania nových členov bolo všeličo zvláštne. Najmä nedodržané sľuby a večné odkladanie termínov človeka zneistí, lenže keď už ste tri mesiace bez práce (čo v mojej doterajšej kariére znamenalo rekord) tak ostražitosť poklesne. Veď to možno sami poznáte.
Nie je to tak dávno, čo som napísal článok o tom, ako má ľudstvo tendenciu obmedzovať samé seba v strachu z vecí, ktoré samo vymyslelo. Možno nie príliš šťastne som použil príklad s fajčením, pretože len pár bystrejších hláv pochopilo, že sa v článku zďaleka nejednalo len o tento problém, teda o spor v obmedzovaní či neobmedzovaní nefajčiarov. V týchto dňoch sa ku mne doniesla informácia o tom, že v Anglicku (a vraj i v Austrálii) sa chystajú zaviesť niečo ako tukovú daň. "Daň z tučných potravín" je návrhom expertného tímu premiéra Tonyho Blaira v rámci boja proti obezite obyvateľov ostrovov. (www.strava.sk). Takže fajčiarov sme sa zbavili, poďme teraz obmedzovať milovníkov dobrého jedla.
Áno, už je to tak. I keď sa aj mne podarilo úplne (no dobre, občas si ešte k pivku jednu dám) vymámiť spod drápov nebezpečnej a nepríjemnej cigaretovej závislosti (a šlo to ako po masle, stačí len chcieť), cítim za celou kampaňou čosi omnoho nebezpečnejšie ako fajčenie samotné. Aby som však mohol dostatočne dobre vysvetliť čoho sa to vlastne bojím, musíme si najprv vyrobiť model ideálneho fajčiara. To bude taký, ktorý svojim zlozvykom neobťažuje nikoho iného. Nikdy a nikde. Dobre? Dohodnuté.
Už veľmi dlho som presvedčený o tom, že najhoršie, čo by mohlo moje budúce potomstvo stretnúť, je televízia. Rozmýšľal som síce, či to predsa len nebude pesnička Pár dní (to zvládnem), ale televízor nakoniec zvíťazil. Plán je takýto: Najprv si musím dostatočne dobre precvičiť tie veci, aby som vôbec deti mohol mať. Potom kúpim dom, zasadím strom a nakoniec... predám televízor. Bude mi smutno za Spektrum, Discovery a ČT2.
Hovoril som si stále: neklesni pri písaní pre blog.sme.sk na úroveň tých, ktorí miesto zmysluplných článkov len úboho glosujú všetko čo sa pred nimi mihne v snahe dosahovať kvantitu miesto kvality. Lenže posledný z podobných blábolov ma k tomu normálne prinútil. Skúšal som najprv pridať komentár, ale nakoniec toho bolo na samostatný (neplánovaný) článok.
Stretávame ich denne. Stovky, ba i tisíce anonymných existencií a máme tendenciu myslieť si, že sme iní. Že k nim nepatríme. Oni sú sivý priemer, nepodstatná masa hlúpych ľudí bez známok individuality a my? My sme hrdinovia. Máme naviac a sme lepší. Vieme čítať, chodíme vzpriamene a máme mobil. Ak chcete vedieť, či ste len súčasť beztvarej a bezduchej masy alebo niekto naozaj výnimočný, urobte si priložený test. Pri každej otázke vyberte jednu z možností - v zátvorke je uvedený počet bodov, ktoré získavate. Výber i hodnotenie jednotlivých otázok je výsledkom dlhodobého sledovania a psychologického skúmania, ospravedlňte preto možnú prílišnú komplikovanosť. Test nebol schválený žiadnym ústavom skúmajúcim pracie prášky ani šampóny proti lupinám. Je odtučnený.
