Pesničkár. V diskusiách ma spoznáte pod prezývkou Petiar. Pozor, som očkovaný. Zoznam autorových rubrík: I **** Apple, Anglicko, Hudba, Internet, Petiar, Próza, Spoločnosť, Súkromné, TV Folk.sk, Treking v Ománe, Tvoríme básničky podľa Lachkéh, Nezaradené
"Ako sa dostaneš z Al Hamra do Nizwa?" spýtal sa ma američan, ktorý mi ponúkol odvoz do Al Hamra keď sme ráno balili veci do jeho Jeepu."Nejako." neutíchal vo mne dobrodružný duch.Ako sme vyrážali a kolesami prebárali ľad na kalužiach, spomenul som si na vetu z turistického sprievodcu ktorá hovorila, že v januári môže teplota v týchto končinách klesnúť až pod nulu. Nuž, tak im zima prišla o mesiac skôr.
Celú noc pršalo. Celkom výdatne. Arabské stany majú vetranie rozhodne prepracované lepšie ako odolnosť voči dažďu. S blížiacim sa ránom som musel svoju polohu v posteli čoraz viac prispôsobovať tak, aby som sa vyhýbal kontaktu s mokrými miestami. Keď som konečne vyšiel zo stanu na raňajky, bola vonku riadna zima. Po výbornom jedle som sa u miestnych (rozumej: omnoho skúsenejších) horalov informoval na šance zdolať Jabal Shams (2997m). Vysvetlili mi, že kamenistý povrch je po takýchto dažďoch veľmi nestabilný a nebezpečný a odporučili mi nepokúšať sa ho zdolávať. Ako alternatívu som si vybral prechádzku k opustenej dedine As Sab, ležiacej na začiatku Grand Canyon-u.
Môj prvý trek na tomto protialkoholickom poloostrove začal o piatej ráno tým, že som sa, napodiv, zobudil na prvé zvonenie budíka. Po skúsenostiach s tunajšou premávkou som chcel mať dostatočnú rezervu na to, aby som sa včas dostal na autobusovú stanicu v Ruwi, odkiaľ mi šiel autobus do Nizwa, mestom pod pohorím Hajar Al Gharbi. S taxikármi som už jednal celkom slušne ale tú premávku som neodhadol a tak som do celkom luxusného autobusu nasadal po hodine a pol čakania na zastávke. Cesta trvala niečo cez dve hodiny a zatiaľčo na jej začiatku som ešte celkom sústredene vnímal zaujímavý film Spartakus, ktorý nám šofér pustil na spríjemnenie cesty, asi v polovici cesty už mi cestu spríjemňoval pohľad z okna. Pohľad na čoraz viac sa približujúci masív hlineno-červeného pohoria, nádherne kontrastujúceho s bielymi domčekami dediniek a zeleným palmovým porastom.
Zhodou okolností som sa počas plánovania výletu do Dubaja dozvedel, že jeden z mojich bývalých kolegov pracuje a žije v Ománe, čo je krajina susediaca so SAE. Hneď ako som si na internete našiel, že v tejto najvýchodnejšej krajine arabského poloostrova sa nachádzajú aj prekrásne hory, zatúžil som ju navštíviť ešte viac. Kamarát nebol proti, ochotne súhlasil s tým, že mi na pár nocí poskytne strechu nad hlavou, ja som si s radosťou rezervoval spiatočný let z hlavného mesta Ománu - Muscatu a začal som zháňať turistických sprievodcov a mapy, keďže mi bolo viacmenej jasné, že na tento vynikajúci trek budem sám.
