Pokiaľ bola prešovská Hrdza prirovnávaná k pražskému Nerezu najmä na základe jej názvu (autorom "metalurgickej" poznámky je pesničkár Dušan Valúch), pri košickej Bobovej diéte sa pri porovnávaní môžme smelo ponoriť hlbšie. Z pohľadu piesní ako takých je Peter Molitoris vynikajúci pesničkár. Zaujímavé slovné hračky pozvoľna prechadzajúce do poínt piesní alebo "len" obrazy a atmosféry, všetko rytmicky zvládnuté a podložené často zaujímavými harmóniami je materiál, aký by si priala snáď každá skupina. A Bobova diéta si ho zaslúži. Šaty, ktoré pesničkám šijú, nie sú dokonalé. Sú však nedbanlivo krásne a vždy na mieru, či už ide o ležérne letné rána (Ráno), poobedňajšiu sambu (Jeden), nočný valčík (Na scéne), či swing (Zima v raji, Fénix). Nemajú problém ani so spracovaním ľudovej pesničky (Jablko) a mne osobne sú najbližšie "najazzlé" motívy (Kým tu si, Podvečer).
Keď som na začiatku odvážne prirovnal Bobovu diétu k českej legende, čaká sa pravdepodobne, že obhájim aj spevácke výkony členov skupiny. Ak ste ich už mali niekedy možnosť počuť viete, že to bude ľahká robota. Miesto nezmyselnej honby za intonačne dokonalými viachlasmi slúžia hlavne výrazu, čo je vec, ktorá sa v ostatných skupinách podobného razenia veľmi často nevidí (a o to viac cení). Koncertom pre kontraalt Martiny Rinkovej, majstrovstvo Silvie Sokolovej v narábaní so svojim čistým, konkrétnym hlasom a Petrovu prirodzenosť je pieseň Skrývačky, jedna z najsilnejších skladieb na albume vôbec. Silvia Sokolová si zaslúži zvláštnu pozornosť. Nie preto, že je okrem autorom krásneho textu piesne Džbán vína na Bregovičovu melódiu, ale najmä kvôli jej speváckym kvalitám. Po viacnásobnom vypočutí si CD a zhliadnutí mnohých živých koncertov mám totiž vážne podozrenie, že nám pred očami vyrastá ozajstná "pani speváčka".
Na nahrávanie si členovia skupiny pozvali aj zopár hostí, aby potvrdili svoje aranžérske schopnosti a tak je celkový zvuk obohatený o husle (Stanko Palúch), akordeón (Katka Kuchárová) a sláčikové kvarteto. O basgitaru sa svorne podelili Daniel Holodňák sťaby člen a Robert Tkáč (Bobo, viď názov kapely) ako hosť. K recenzii som, žiaľ, dostal len mp3 verziu nahrávky, takže nemôžem úplne spoľahlivo ohodnotiť technickú úroveň záznamu, ale čo mojej pozornosti aj napriek tomu neuniklo sú najmä veľmi kvalitne zosnímané bicie nástroje a perkusie Tomáša Beneša a skvelá prácu pri masteringu.
Debutové CD košickej skupiny Bobova diéta obsahuje až 19 piesní, čo vyzerá skôr na sumarizáciu istej etapy vývoja kapely ako splnenie si "povinnosti" a ukázania sa na hudobnej scéne. To podľa mňa vôbec nepotrebuje - za čas svojej existencie dokázala, že patrí k jej špičke a albumom Šém Ha M'foráš to definitívne potvrdili, pričom jediné, čo by som mu mohol vytknúť, je takmer neospravedlniteľný fade-out na konci prvej pesničky. Otázkou teda ostáva, čo by nám mohlo napovedať jej ďalšie smerovanie. Myslím si, že či to bude skvelý sound už neexistujúcej skupiny Triot, s ktorou má Bobova diéta spoločných členov, aranže bonusovej piesne na CD alebo niečo úplne iné, žiadneho ďalšieho nešťastného fade-outu sa v tomto smere nedočkáme.
Bobova diéta: Šém Ha M'foráš, 19 piesní, Hardy studio, 2005
Oficiálny web skupiny (ukážky piesní a objednávka albumu): bobovadieta.com
Slovenský krst albumu sa uskutoční 5. apríla v GES klube v Košiciach.
