Aby som bol "in", budem aj ja vo svojom texte používať skratku SHS. SHS je naozaj nesmierne kvalitný televízny program, ktorý robí z obyvateľov Slovenska (ale i iných štátov) na niekoľko týždňov šťastných ľudí. Telenovely už nie sú v kurze a tak raz do týždňa usadajú deti, mamy, otcovia, dedkovia i babky k televíznym obrazovkám, aby sa pozerali na spevácke výkony (uf, silné slovo...) pár mladých a odvážnych ľudí a počúvali patetické kydy tých štyroch, čo sa (nevedno prečo) tvária tak dôležito. Samozrejme, aby mali diváci zo sledovania tohto programu ten pravý pôžitok, musia aspoň jedného súťažiaceho bezbreho milovať a aspoň dvoch iných bezhlavo nenávidieť. Vtedy to má tie správne gule. K tomuto všetkému potom patrí aj mobilný telefón a nekontrolované hlasovanie za svojho favorita prostredníctvom krátkych textových správ. Niektorí špičkoví odborníci ich volajú aj esemesky.
Nič však nie je také jednoduché. Existujú totiž jedinci, ktorí si o tejto relácii myslia, že pre nich nie je dosť dobrá. Tvária sa, že im škodí, tvrdia o nej, že je to kultúrny odpad, ktorý nie je hoden ich pozornosti. Keďže sa, samozrejme, veľmi mýlia a nevedia o tom, je potrebné aby sme ich presvedčili o kvalitách tejto reality show a to akýmkoľvek možným spôsobom. Najlepšie bude, ak budeme o SHS vedieť čo najviac, takže kto sa odmedzí len na sledovanie jednotlivých súťažných kôl v televízii, je pekný flákač! Je naopak potrebné neustále zisťovať informácie o jednotlivých súťažiacich (tie najdôveryhodnejšie získate na bleskovky.sk a azet.sk), kupovať a učiť sa naspamäť časopis Superstar, sledovať internetové stránky a obklopovať sa predmetmi súvisiacimi so súťažou. Napríklad tričko s nápisom Oči Miklu oči mi klú určite zaujme, rovnako ako Jaroš prišiel bez babky, Bezdeda bez deda. Takto vyzbrojení sa treba infiltrovať do všetkých sociálnych a spoločenských vrstiev a brutálnym nátlakom primäť i posledné zvyšky tých, ktorých radi označujeme ako pseudointelektuálov, i keď vôbec nevieme, čo to slovo znamená, k tomu, aby si aj oni v onen vybraný deň zapli televízor a nechali sa unášať skvelou reality show SHS. Ak táto aktivita nakoniec splní svoj cieľ, poteší to potom viac ako podpis Prednej na zadnej strane jej fotografie.
Bojím sa dňa, kedy SHS skončí a my stratíme zmysel života. Už nebude koho nenávidieť, i lásky sa pominú. Náš život sa stane neuveriteľne prázdnym a to ešte nehovorím o projekte blog.sme.sk, ktorý vlastne vznikol výhradne za účelom umožniť blogérom publikovať články o SHS (niektorí to nehorázne ignorujú a píšu aj o všeličom inom). Zrazu sa nebudeme mať o čom rozprávať a budeme len tak, bezducho chodiť po uliciach. Po pár rokoch blúdenia si už ani nespomenieme, čo nám to vlastne chýba. Len raz do týždňa budeme mať nutkanie sadnúť si pred televízor a vziať si do ruky mobilný telefón a pri menách niektorých hviezd slovenskej populárnej scény nás znenazdajky zamrazí. Ale kašľať na to. SHS je tu a teraz a tak si to poriadne vychutnajme. Hovorme o tom, píšme o tom, hádajme sa o tom, hlasujme, majme radi, nenáviďme, záviďme a ohovárajme. Žijeme pre SHS a žijeme len raz.
Ospravedlňujem sa za prípadné preklepy - som veľmi unavený, idem spať.