Kto ste vy? Povedzme, že každý, kto so mnou sedel pri jednom stole. Každý, koho som sa nechtiac dotkol, keď som skákal pod pódiom, každý, kto si odomňa vypýtal cigu a každý, komu som podal ruku a povedal "Petiar". Vy všetci máte svoje svety. Pozorujem vás v nich, keď sa nad niečim zamyslíte a myslíte si, že vás nikto nevidí. Vtedy ticho sedím a kochám sa. Pozorujem ako sa mení vaša tvár a vymýšľam si vaše príbehy. Snažím sa k vám preniknúť a ocitnúť sa vo vašom svete. Správať sa úctivo, nie ako slon v porceláne, pri odchode pokorne poďakovať. Potom si všimnete ako vás sledujem, usmejete sa na mňa a ja sa zahanbím. Zážitok zapijem glgom piva a prehltnem. Som.
Was it love, or was it the idea of being in love?
Robil som to celý čas - ľudia, ľudia, ľudia. Nevyčerpateľná studňa energie, ktorú som tak veľmi potreboval. Noví ľudia, nová energia. A v každom svete číha nebezpečenstvo, že sa nenaplnia moje očakávania. Riskujem. Viem dokonca o tom, že túžba dostať sa k vám je priamo úmerná tomu, ako veľmi sa tomu bránite. Znovu riskujem a bezhlavo a živelne sa vrhám hlavou proti múru a skúšam to. Nemám rád jednoduchšiu cestu a poznám milión spôsobov ako vás prekuknúť. Času na skúšanie bude dosť, za šance vám ďakujem.
Is There Anybody Out There?
Aké floydovsky silné... Youngova gitara v soundtracku k Mŕtvemu mužovi ma strhne ešte viac. Zavriem oči a nachvíľu som späť. Premietnem všetko, čo som nezažil a depka je dokonalá. V duchu z plného hrdla kričím, že chcem ešte, že toho bolo málo. Žiadna ozvena, žiadna odpoveď. Len ticho garsónky a počítač, škodoradostne oznamujúc, že "No new messages".
Tak som tam bol a sedel a nasával vaše svety. Snáď som nikomu nevzal niečo dôležité. Možno som sa k niekomu dostal viac ako by som mal, ale ináč to neviem. A ak sa vám zdalo, že som miestami viac kričal ako pozoroval, prepáčte. Aj tak si myslím, že to len vy ste boli príliš ticho. Ďakujem vám za vaše svety.
