Existuje ale jedna výnimka a tou sú texty k popovým pesničkám. Tam jednoznačne odporúčam lásku ako jedinú možnú tému. Pravidelní poslucháči komerčných rozhlasových staníc majú už totiž tak vymlátené hlavy stovkami primitívnych textov, že akýkoľvek náznak zmeny, či dokonca netradičnosti by na našej mládeži mohol zanechať nezmazateľné psychické stopy. Pri písaní takéhoto textu nedbáme na poetiku, ale kladieme dôraz na to, aby bolo všetko explicitne vyjadrené - schopnosť hľadať skrytý zmysel, či pointu nie je u cieľového poslucháča vyvinutá vôbec. Príklad: Ak chceme napísať text o tom, ako veľmi milujeme našu susedu Luciu, ktorá býva o dve poschodia nižšie, nenapíšeme
Tak veľmi túžim po Lucii
že nevyhnem sa polúcii.
ale bez akéhokoľvek skrytého zmyslu (no dobre, v predchádzajúcom úryvku až taký skrytý nebol)
Veľmi milujem našu susedu Luciu
ktorá býva o dve poschodia nižšie
Že sa to nerýmuje, nevadí. Spevákovi populárnej popovej skupiny, pre ktorú je text určený, povieme, že nižšie má zaspievať ako nižšieeeeeee, čím sa nedostatok stratí. No a takto nejako vznikajú podobné "skvosty" ako napríklad
Raz príde čas kedy budeš ma ľúbiť
ja viem že sa dočkám a ty povieš áno
spravím ťa šťastnou, to ti viem sľúbiť
dnes večer nie, ja prídem až ráno
Autor textu je skúsený jasnovidec, ktorý presne vie, že jeho milovaná ho jedného dňa zrazu začne ľúbiť a následne povie áno, za čo ju on spraví šťastnou. Na večer ale už niečo má, takže to bude musieť počkať do rána. Aké prostouché!
Nechcem ale aby to ale nevyzeralo, že pieseň o láske, resp. o milovanej osobe musí nutne obsahovať desiatky básnických prvkov a obrazov. Aj jednoduchou vetou sa dá veľmi pekne vyjadriť atmosféra. Znovu uvediem príklad, ako sa vynikajúci popradský pesničkár Števo Šanta bravúrne popasoval s vyjadrením depkoidných stavov. Miesto toho, aby zoširoka opisoval negatívne pocity v dvoch strofách, napísal jednoducho
Keby aspoň začal padať dážď...
Cítite ten smútok? V jednom verši. Slovíčko aspoň je pointou, dážď dotvára atmosféru a slovné spojenie padať dážď miesto pršať má rytmický význam. Hovorí sa tomu úsporné narábanie so slovami, ale to si preberieme inokedy. Vráťme sa k témam.
Lásku, ako jedinú tému sme teda úspešne podhodili nepotrebným rozhlasovým pesničkám. My ju, samozrejme, neobídeme, ale budeme s k nej správať nanajvýš úctivo. Od bývalej priateľky som sa naučil zaujímavú vec. Je totiž výtvarníčka a často som (neuvážene) tvrdil, že podobné machule, aké maľujú súčasní moderní autori, by som namaľoval aj ja. Dostalo sa mi presvedčivej prednášky o tom, že proces smerovania k abstraktnému umeniu musí nutne prechádzať cez základy reálnej kresby, maľby, či grafiky. Ináč sa z umenia stáva len diletantstvo a na výsledkoch práce je to vidieť. Toto isté platí aj v poézii. Ak chceme písať hodnotné básne o abstraktných veciach, teda aj o láske, mali by sme vedieť šikovne narábať so slovíčkami aj čisto pragmaticky. Ináč svoju tvorbu zredukujeme na spájanie slovných spojení zdanlivo vytvárajúcich ucelený básnický kus.
Najlepším spôsobom ako si to skúsiť, je zadať si ľubovoľnú tému. Vyzerá to byť veľmi jednoduché, ale ja som napríklad pred rokmi dostal zadanie zložiť pieseň o farbách a mostoch práve od spomínanej osoby a dodnes sa mi to nepodarilo. O čomkoľvek sa rozhodnete, že budete písať, automaticky si v hlave vygenerujete vlastnú predstavu o atmosfére básne, ktorú by ste chceli dosiahnuť. Zatiaľčo sa Vlasta Redl sa vo svojom Montér blues pri podobnej tématike zhostil roly montéra unaveného životom
Jó, taky jsem hrával
ale tyhle výškový práce
to není žádná opera
Celej den viset
jak na oprátce
tak voní chleba montéra
ja by som sa orientoval viac na prírodné motívy, letnú ležérnosť osobných vlakov a s tým kontrastujúcu ostrosť farieb. Trebárs. S tou láskou to však nebude až také márne - Vlasta sa o ňu dotkol už o pár veršov ďalej, ja by som sa jej tiež asi vyhol ťažko, ale to už je prirodzená cesta, ktorú by som nezatracoval a ani by som sa jej veľmi nebránil. A to som bol iným pesničkárom obvinený z toho, že mám všetky piesne o ženách, čo, samozrejme nie je pravda, lebo si matne spomínam na jednu, ktorá o ženách určite nie je.
K témam básní ešte jedna dôležitá poznámka. Keďže by mal byť básnik presvedčivý, volíme si témy, ktoré sú nám blízke a o ktorých máme čo povedať. Moje blues o tom, aký ťažký je život čierneho česača bavlny pod ťažkým bičom otrokára na americkom juhu by bolo asi také presvedčivé, ako výtvory stredoškoláka o pokrivených hodnotách a medziľudských vzťahoch.
Tak čo sme to dnes vlastne zistili? Aha, áno. Vyberáme si témy originálne. Láska nie je originálna téma. Ak k nej skĺzneme, nevadí, ale malo by to byť skĺznutie prirodzené a zaujímavé. Atmosféra básne je veľmi dôležitá. Píšme o čomkoľvek, cibríme si tým prácu so slovíčkami, rýmom i rytmom básne/piesne. Minulé zadanie o digestore to potvrdilo. Uf, teraz som si spomenul, že asi dlhujem môj príspevok. Bude v češtine, lebo v tom jazyku mi dvojveršie napadlo. Za chýbajúce ďalšie dva verše sa ospravedlňujem. A nabudúce si povieme niečo o autocenzúre.
Balada o nesplněném životném snu
Nádhernou si vysnil story
teď prodává digestory
Ozaj, a do komentárov hoďte pár veršov o svojom obľúbenom jedle. Miro Veselý musí navyše spomenúť jeh kalorickú hodnotu.
