Najprv som na ne chvíľu pozeral len tak - žiarili novotou, akoby ich len teraz niekto vyniesol z obchodu a hodil ich tam. Lenže - prečo by to robil? Hneď mi niečo napadlo. Sú to určite naschvál pohodené médiá, ktoré tam nechala tajná teroristická skupina. Povrch diskov je posypaný mikroskopickými čiastkami veľmi smrteľného vírusu, ktorý sa prenáša vzduchom. Po otvorení obalov sa prvý nakazí ten, čo ich našiel a smrteľnú pliagu šíri ďalej neuveriteľnou rýchlosťou, takže v priebehu troch dní budú všetci ľudia na svete mŕtvi. Okrem tých teroristov, samozrejme, pretože tí majú, pochopiteľne, protilátku.
"Ej, pozeráš veľa filmov, Petiarisko...", pomyslel som si a schuti sa na sebe zasmial. No a čo. Keby aj - určite sa na poslednú chvíľu niekde zjaví Bruce Willis, alebo aspoň Sigourney Weaver a vysekajú nás z toho. Vtom som si uvedomil, že ešte stále premýšľam spôsobom z druhej strany filmového plátna. "Stačí!", skríkol som na seba tak, že sa otočili všetci ľudia na zastávke. Už mi z tých filmov šibe. Zdvihol som tie dve cédečka a poobzeral sa okolo seba, či neuvidím niekoho, komu by mohli patriť. Neuvidel som a tak som ich otvoril. Mean Streets a Coffee and Cigarettes hlásali nápisy na diskoch. Pomyslel som si, že to bude určite nejaká dobrá muzika a celú cestu do práce som sa veľmi tešil, ako si ju vypočujem.
O polhodinu neskôr vkladám cédečka do mechaniky počítača a zisťujem, ale žiadna muzika sa nedostavuje. Sú to filmy...
