Ideálny fajčiar.
Takýto fajčiar jedného dňa spozoruje na krabičkách cigariet veľmi, ehm, výrazne divné (a divne výrazné) nápisy. Že má pomalšie spermie, nábeh na choroby dýchacích ciest a že jeho dieťa je ohrozené už v tehotenstve. Tehotné dieťa síce ešte nikdy nevidel, ale keď to píše minister zdravotníctva, niečo na tom bude. Od žiaľu vezme fľašku tvrdého alkoholu a len pre zaujímavosť prezrie etiketu. Chvíľu sa čuduje že na nej žiadne podobné oznamy nie sú, ale nakoniec si z toho vyvodí záver, že alkohol neškodí a poriadne si uhne.
O pár mesiacov neskôr zisťuje, že okruh miest kde môže fajčiť je podstatne obmedzený. Taktiež je značne obmedzená dostupnosť cigariet a v televízii prebiehajú diskusie o celkovom zákaze fajčenia. Sprvu je polichotený toľkým záujmom o jeho zdravie, neskôr ale zisťuje, že sa bude musieť rozlúčiť s jeho obľúbenou neresťou. Pretože štát nechce občanov - fajčiarov. Nechce občanov s pomalšími spermiami ani nábehom na choroby dýchacích ciest. Pretože mu záleží na našom zdraví aj za cenu straty osobnej slobody.
Vízia. Pointa.
Sotva rok po celoplošnom zákaze fajčenia sa objavujú prvé zmienky o škodlivosti mastných potravín. Vzápätí je na stánky s rýchlym občerstvením uvalená mimoriadna daň. Na obaloch vybraných mäsových výrobkov sa objavujú nápisy o tom, že tuky upchávajú cievy, spôsobujú obezitu a choroby srdca. Ale štát nechce mať obéznych ľudí. Spoločnosť túži po krásnych a zdravých jedincoch. Preto je v záujme všetkých konzumáciu takýchto potravín zakázať. A to i za stratu osobnej slobody.
Krátko na to si náš (bývalý) ideálny fajčiar konečne všimne varovný oznam i na fľaške piva svojej obľúbenej značky. Alkohol (podobne ako cigarety) spôsobuje impotenciu a odumieranie mozgových buniek. Až teraz na to prišli. Spoločnosť nechce hlúpych ľudí ani alkoholikov. Baží po harmonických a inteligentných jedincoch. Z našich daní predsa nebudeme platiť pobyt pijanov v liečebniach. Ak chcete oslavovať, pite niečo iné, pretože alkohol je odteraz zakázaný aj za cenu straty osobnej slobody.
A teraz vážne.
Beriem zákazy fajčenia, pretože my, nefajčiari, máme právo na svoj čistý, cigaretovým dymom nezasmradený smog. Veľmi sa však bojím toho, že to v budúcnosti dopadne tak, ako som v krátkosti načrtol vo svojom článku. Že zďaleka nepôjde len o práva nefajčiarov, ale celé sa to (možno nechcene) zvrtne v bezhlavom ničení všetkého, čo si vyhlásime za nezdravé. Aby sme potom niekedy v roku 2051 nesedeli pri výdatnej a zdravej nedeľnej kocke akejsi želatínovej hmoty, ktorú ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo za jedinú dovolenú stravu.
Záverečný povzdych.
"Ach, ach. V roku 2005 sme síce žili trochu nezdravo, ale boli sme slobodnými ľuďmi..."
