Tento "nápad", ktorý vám chcem opísať, funguje vo svete úplne skvele, preto som to slovo aj dal do úvodzoviek. Nejde totiž o nič čo by som sám vymyslel, ale o niečo čo som odpozoroval v iných krajinách.
Majme cestujúceho z Liptovského Mikuláša do Bratislavy. Akože mňa, napríklad, nech som na chvíľu slávny. Cena jednosmerného lístka je (pre jednoduchosť zaokrúhľujem) 16€. Lenže keď si budem chcieť kúpiť spiatočný lístok, zaplatím 32€. Možno je tam pár percent zľava, teraz naozaj neviem, ale skôr sa mi zdá, že nie. Pointa je v tom, že ma železnice nijako nemotivujú aby som sa aj naspäť vrátil vlakom. Ak mi pôjde autobus alebo náhodou stretnem v Bratislave známeho, ktorý bude mať cestu do Mikuláša, tak sa zveziem s ním a železnice prídu o cestujúceho.
Ako toto riešiť? Musíme cestujúcich prinútiť aby si kúpili spiatočný lístok. Lenže nie tak, že ho zlacnieme, pretože to na tom budú železnice prerábať a hlavne to bude v rozpore s tým čo sa píše v článku, ktorý spomínam v úvode. Tam, kde som žil ja, to fungovalo takto: jednosmerný lístok 9,60, spiatočný 9,70. To nie je 99% zľava na spiatočnej ceste, to je 99% prirážka na jednosmernej ceste!
Riešením je teda upraviť cenu jednosmerného lístka tak, aby sa cestujúcim oplatilo kupovať lístok spiatočný. Naostatok - tak či tak ak niekam idete, v drvivej väčšine prípadov sa vraciate naspať. Prečo teda neprinútiť zákazníkov aby sa železnicou aj vrátili? V našom príklade bude teda spiatočný cestovný lístok z Liptovského Mikuláša do Bratislavy stáť 32€, teda tú istú sumu ako stojí teraz, ale cena jednosmerného by sa zdvihla napríklad na 31,90€.
Cestovné by de facto ostalo na svojej pôvodnej hodnote, teda žiadne zvyšovanie, pretože, ako som už napísal - ak niekam cestujete, takmer vždy sa nakoniec vrátite späť. Výnimiek je len pár, napríklad cestujem do Bratislavy, odtiaľ letím do Austrálie, kde strávim 7 rokov a potom sa vraciam späť. V poriadku, tento človek si bude musieť kúpiť jednosmerný a možno bude trochu nadávať, ale v Austrálii na to rýchlo zabudne. Ale my ostatní si s radosťou budeme kupovať lístky spiatočné, zaplatíme toľko isto koľko by sme zaplatili za dva jednosmerné a železnice budú mať (predpokladám) lepšiu vyťaženosť vlakov.
Samozrejme, že si uvedomujem, že "jednoduchým" ľuďom bude chvíľu trvať kým pochopia, že ceny vlastne ostali na svojej pôvodnej hodnote. A budú tiež trochu nadávať a hromžiť a pchať železničiarom do tváre francúzske barle tým koncom kde je gumička. Ale nemôžme sa predsa stále obhliadať za nimi, to by sme sa nikam nedostali. Chce to pevné nervy a pomaly, trpezlivo im to vysvetliť. Pretože ako tak nad tým premýšľam (a napadne mi to vždy, keď si kupujem lístok), tento plán nemá chybu. Alebo som v zápale samoľúbosti predsalen čosi prehliadol?
