V spomínanom blábole upozorňuje autor na ľudí, ktorí zase majú vo zvyku upozorňovať na gramatické chyby v našich článkoch. Robím internetovú publicistiku už niekoľko rokov a musím sa priznať, že čas od času (povedzme raz do roka) sa aj mne nejaká gramatická chyba podarí. Som rád, keď som na ňu upozornený, i keď mi to nie je príjemné. Veľmi sa za to hanbím.
Autorovi blábolu to očividne tiež veľmi príjemné nie je. Lenže on sa svoju nevedomosť snaží maskovať nedbalosťou. Pravdupovediac - neviem, čo je horšie. Chápem, že nie každý vieme všetko, avšak znalosť materčiny je elementárna a esenciálna záležitosť. A to už vôbec nehovorím o prípade, keď autor verejne publikuje. Gramatické chyby rozhodne sú zrkadlom inteligencie. Osobne (a iste budú so mnou mnohí súhlasiť) si o autorovi textu utváram obraz nielen tým o čom a ako píše, ale aj tým, ako narába s jazykom.
Jazyk je neuveriteľne silný nástroj. Nie je to ale náš otrok. Keď chceme využívať jeho možnosti, musíme sa podriadiť jeho pravidlám.
A ešte jedna pikoška - autor blábolu reaguje na stať o Pulitzerovej cene v inom článku slovami: "Aj keby ste v ňom písali o vynájdení lieku na rakovinu...". To tiež o niečom svedčí. ;-)
