Úvodom snáď nebude na škodu krátko analyzovať situáciu trochu všeobecnejšie. Hlavným problémom je fakt, že pri kúpe čohokoľvek hrá cena neustále príliš veľkú úlohu. Stačí si zbežne prezrieť niekoľko reklám alebo výkladov obchodov a človek si ihneď všimne, že kvalita a štýl dnes nefrčí resp. je len výsadou niekoľkých ľudí, ktorí sú kvôli tomu považovaní za podivínov. Naslovovzatí PC odborníci sa síce so záľubou oháňajú mierne sofistikovanejším výrazom pomer cena/výkon, no i žiakovi základnej školy je jasné, že i v ňom má stále rozhodujúcu moc to čísielko na cenovke výrobku.
Už vo svojom prvom článku o kúpe môjho ďalšieho počítača som priznal (a nebránim sa tomu ani dnes), že za peniaze, ktoré vysolím za nový iMac G5, by sa dali kúpiť dva rovnako výkonné počítače s Intel alebo AMD procesorom. Označme si ich (len pre účely tohto článku) ako PC.
Keď príde do predajne človek, pre ktorého je rozhodujúci onen pomer cena/výkon, tak mu ako predavač bez váhania ponúknem nejaké PC, podľa toho, aký výkon požaduje. Rozmýšľal už ale niekto niekedy nad tým, že požiadavka zákazníka môže znieť ináč? Je veta "Tento počítač nechcem, lebo sa mi nepáči." rezervovaná len pre slaboduché blondínky? Nikomu nie sú čudné moje tenisky Adidas (jedine možno kvôli tomu, aké sú špinavé) ani džínsy Levis tak prečo počítač Apple áno? Čo ak moja požiadavka v obchode znela nejako takto: "Mám záujem o značkový, štýlový počítač so slušným výkonom."? Predajca PC by jednoducho neuspel, jediná možnosť bola prísť do predajne Apple.
Ak to ešte stále niekto nepochopil, tak tu je zhrnutie. Ja som nechcel, nekupoval PC. Nechcel a nekupoval som počítač s najlepším pomerom cena/výkon. Budem rád, keď túto záležitosť prehodíme cez plece a budeme sa môcť venovať užitočnejším záležitostiam okolo počítačov Mac bez podobných otravných výpadov. A aj na dovolenku v Grécku mi ešte ostalo (pokiaľ banka nerozhodne ináč). .
