reklama

Štandardy pre web - načo sú nám?

Ak máte pocit, že ste podobný nápis už na blog.sme.sk videli, máte pravdu. "Blogmate" Juraj Janeček sa vo svojom článku nad poslaním štandardov už zamýšľal, avšak mal som z neho pocit, že nie úplne presne vystihol, o čo sa jedná. Tvrdenie, že používame štandardy len preto, aby bola stránka vo všetkých prehliadačoch zobrazená rovnako, je mierne zavádzajúce.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

V úvode článku Juraj navyše medzi štandardy radí i definíciu kódovej stránky dokumentu. I keď bez nej asi (x)html dokument štandardom zodpovedať nebude, nejedná sa o štandard (uf, nepoznáte niekto synonymum pre slovo "štandard"?). Okrem toho uvádza kódovanie Windows-1250 ako príklad, čo nie je úplne reprezentatívne v dobe, keď nastupujú univerzálne UTF-8 a UTF-16 a v článku, v ktorom predpokladáme nadávanie na Microsoft a Internet Explorer. ;-)

Čo sú to teda tie "štandardy"?

Pod týmto slovom sa medzi vývojármi internetových prezentácií rozumie súhrn doporučení (recommendation) pre používanie značkovacích jazykov (HTML, XHTML, ...) ale napríklad i CSS. Vydáva ich konzorcium W3C sídliace na w3c.org. Na tejto adrese nájdete nielen podrobný popis všetkých pravidiel, ale i tzv. "validátory" - on-line nástroje na kontrolu "validity" vašich stránok. Validita je jeden z moderných termínov - znamená schopnosť webu spĺňať spomínané štandardy. Moderný prehliadač Opera ponúka validáciu stránky priamo z kontextového menu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ďalším pojmom, ktorý s uvedeným úzko súvisí, je Document Type Definition (DTD). Podľa neho totiž validátory vedia, o aký dokument sa jedná a teda aké pravidlá naň majú pri kontrole uplatniť. V hlavičke dokumentu to zabezpečí napr. takýto riadok: <!DOCTYPE html PUBLIC "-//W3C//DTD XHTML 1.0 Strict//EN" "http://www.w3.org/TR/xhtml1/DTD/xhtml1-strict.dtd"> .

Všimnite so slovíčko "Strict". Existuje niekoľko úrovní uvedených štandardov. Napríklad pre (už zastaralý) jazyk HTML definovalo W3C úrovne frameset, transitional a strict. W3C odporúča používať Strict (najprísnejšie pravidlá), pokiaľ autor nepotrebuje používať už nepodoporované značky a atribúty (Transitional), alebo dokonca rámy (Frameset).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Načo sú nám?

Juraj Janeček tvrdí, že slúžia na to, aby bola internetová prezentácia zobrazená vo všetkých prehliadačoch rovnako. Má pravdu, i keď je toto tvrdenie až príliš zovšeobecňujúce. Zabudol totiž spomenúť CSS dokument ako podstatnú zložku moderného webu. Tu sa dostávame k problémom s prehliadačmi, pretože nie všetky korektne kaskádové štýly podporujú a najmä Internet Explorer dokáže robiť "divy". Našťastie vymysleli programátori mnoho spôsobov (tzv. CSS-hacks), ako písať CSS zvlášť pre IE a ostatné prehliadače. Vďaka za to.

Podstatnou časťou každého prehliadača je tzv. parser. Tento má za úlohu v dokumente, ktorý prevezme prostredníctvom http protokolu, identifikovať jednotlivé elementy a korektne ich poskytnúť na zobrazenie. Dodržiavanie štandardov zabezpečuje jednoznačnú identifikáciu týchto elementov a teda omnoho menej práce pre parsery.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľmi dôležitou príčinou je aj optimalizácia zdrojového kódu pre vyhľadávače. Skúšali ste si napríklad niekedy pozrieť svoje stránky v nejakom textovom prehliadači? Nie? Tak to urobte. Presne tak ich totiž vidia vyhľadávače, napr. Google. Okrem toho potrebujú vedieť, čo majú prehľadávať. Hľadajú obsah (content) a potrebujú v (x)html dokumente rozlíšiť čo vôbec obsah je a určiť jeho dôležitosť. XHMTL Strict nám nikdy nedovolí napísať takýto zdrojový kód: <b>Toto je nadpis</b><br>
...a toto je text.

Ako má taký Google bot vedieť, či je to obsah, alebo niečo iné? Ak ak je to obsah - čo z toho je dôležitejšie? Nedozvie sa to nijako. Ak sa ale budeme držať XHTML Strict definície, budeme musieť napísať: <h1>Toto je nadpis</h1>
<p>...a toto je text.</p>

Z tohto Google bot presne vie, že aj nadpis aj text v bloku sú obsah (content) a ktorý z nich má prehľadať podrobnejšie (nadpis býva dôležitejší, nie?). Ale tu už sa možno až príliš miešame do ďalšieho z moderných pojmom dnešného webdizajnu - SEO (Optimalizácia pre vyhľadávače). Možno niekedy nabudúce. ;-) Na tomto mieste by som ešte rád spomenul, že existujú programátori-webdizajnéri, ktorí si validitu dokumentov (asi) stanovili ako životné krédo. Prvé, čo takýto človek urobí keď navštívi nejakú stránku je, že ju preženie validátorom. Ak neuspeje, aj relatívne dobrý web sa mu totálne znechutí a začne ho ohovárať na všetkých dostupných fórach. Je to extrémny prípad - validný web neznamená dobrý web a naopak. Minimálne DTD je však slušnosť a ak chýba na stránkach jednej z najúspešnejších slovenských spoločností zaoberajúcej sa webdizajnom, je to na pováženie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tomto článku som chcel len trošku podrobnejšie vysvetliť, čo to tie štandardy vlastne sú a načo sú nám dobré. Určite neponúka vyčerpávajúci popis všetkých metód a výhod, tie hľadajte napríklad na stránkach konzorcia W3C.

Peter Petiar Lachký

Peter Petiar Lachký

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pesničkár. V diskusiách ma spoznáte pod prezývkou Petiar. Pozor, som očkovaný. Zoznam autorových rubrík:  I **** AppleAnglickoHudbaInternetPetiarPrózaSpoločnosťSúkromnéTV Folk.skTreking v OmáneTvoríme básničky podľa LachkéhNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu