Tento blog je celkom mimo plán. Ale život prináša kopec neplánovaných vecí. Táto patrí k tým príjemnejším. Na stredu a štvrtok boli pre Nitru a okolie predpovedané ranné hmly, čo som samozrejme zaregistroval. V stredu sa nič nekonalo, no na štvrtok sa predpoveď nemenila. Bohužiaľ, ani vo štvrtok z hmly nebolo nič. Ďalšiu noc zo štvrtka na piatok malo byť jasno. Aj bolo. No v piatok sa okolo ôsmej ráno usadila v meste hustá hmla, čo som nemohol nechať len tak a vyrazil som na svoju obľúbenú vyhliadku na Zobor, od kiaľ poľujem na hrad, keď sa skrýva v hmle. Výsledok ranného fotenia tu:
Tento dušičkový predĺžený víkend som chcel ešte rýchlo vybehnúť na otočku na jednu lokalitu na "moravské" Toskánsko. Tak povediac dokončiť jesenné fotenie z pred dvoch týždňov (bude blog). Predpoveď pre Strážovice, kam som mal namierené, hlásila pekné počasie iba na piatok. Z domu to mám cca 130km(2h jazdy). Tak som doobeda pretriedil a stiahol do kompu vybrané zábery z rána, dobil batériu vo foťáku, dal si skorý obed a vyrazil "beyond the borders".
Počasie bolo naozaj super, krásne babie leto, slnko hrialo, krajina žiarila všetkými odtieňmi jesene. Keď tu sa mi do cesty postavili Malé Kapraty, cez ktoré som musel prebehnúť, smerujúc na Senicu a ďalej na Hodonín. Záhorská nížina totálne utopená v nízkej oblačnosti a hmle. Hovorím si OK, do cieľa to je ešte cez 60 km, to je určite lokálna hmla a slnko ju určite vysuší. Trt a dva orechy... Počasie sa nelepšilo. Ani po prekročení štátnej hranice smerom na západ. To tu už fakt nikto nič negarantuje? Tak teda mám fotku kaplnky sv. Barbory v ponurom jesennom podvečere. Ale to znamená len jedno, že najbližšia priaznivá predpoveď znamená návrat. Zatiaľ dávam k nahliadnutiu foto zo včera.
Večer hrala Nitra hokej, tak som pred štvrtou zbalil fidlátka, aby som bol do zápasu doma, keď už mi nebesá dnes nedopriali pekné svetlo. Bežný hrací čas zápasov je o 18:00, čo som tesne stíhal (teda som si to myslel). Celkom som zabudol, že je sviatok a zápas začína už o 17:00. Už bežala druhá tretina, keď som dobehol na štadión. Takže druhý škrt do mojich plánov. Stáva sa. Aspoň, že sme vyhrali. To som ale vôbec netušil, že deň sa ani zďaleka ešte nekončí.
Večer som už spokojne sedel za kompom a spracovával fotky, keď som asi o pol jedenástej vykukol z okna. Hmla ako mlieko! Okamžite som pichol kartu späť do foťáku, schytil statív a pome naspäť na vyhliadku nad mesto. Tu je výsledok. Myslím, že môže byť. Posledná fotka vznikla zhruba o polnoci, keď sa vypína osvetlenie hradu.
Na záver by som rád pripomenul môj blog z pred pár dní. Je to kalendár na rok 2025. Ak sa vám zapáči, ešte stále si ho môžete objednať.
