Tak ďalšia sezóna je za nami. Keď sa listy rozhodnú pre ten osudový skok zo stromu, nie je sila, ktorá by to dokázala zastaviť. A to je čas zverejniť "Top 13", slovom "Top thirteen" ako sa u nás na Slovensku hovorí. Kto sleduje môj občasný blog, už vie, že v tomto čase zverejňujem 13 fotografií, ktoré som vybral z aktuálnej foto sezóny do kalendára na nasledujúci rok. Keď som sa spätne pozrel, aké blogy som publikoval vlani, kalendár som tam nenašiel. Vôbec netuším prečo... Najmä keď bol, po rokoch infra fotiek, zostavený z klasických farebných fotografií. Bude taký zasa o rok, sľubujem...
Tak teda 12 mesiacov, no 13 fotiek. Pochopiteľne.
Časť nultá: Dvaja
Okolo tejto dvojky jazdím už roky na bajku, mám ich tak povediac za humnom. Naozaj som si vždy povedal, že sa tu musím zastaviť aj s foťákom. Tak tento rok sa to konečne podarilo. Solitéry v krajine sú jednou z mojich obľúbených tém, neviem prečo mi trvalo roky sa sem vypraviť. Asi, práve preto, že sú tak blízko a človek to tak podvedome v hlave odsúva, veď sem môžem vybehnúť kedykoľvek.
Časť prvá: Senník
Nachádza sa blízko dedinky Žemberovce v okrese Levice. Dlho som ho nevedel nájsť. Narazil som kedysi dávno na jeho fotku na nete, pri pravidelnom surfovaní a hľadaní fotoinšpirácií. Od autorky sa mi podarilo vymámiť akurát, že je to pri Žemberovciach. Stojí na tak nepravdepodobnom mieste, že som rád, že som ho vôbec našiel. O to väčšiu radosť mi urobili fotky, ktoré som si nakoniec od tiaľ priniesol.
Časť druhá: Geografický stred Európy
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Kremnických Baniach je označovaný za "srdce Európy". Stojí vedľa neho aj informačná tabuľa s týmito informáciami. Zájsť sem bola pre mňa tak trochu aj otázka stavovskej cti, nakoľko som vyštudovaný geograf ;-) Samozrejme stanovenie stredu svetadielu je otázkou použitej metódy a asi by sa o tom dalo dlho diskutovať, či je ho možné vôbec určiť, ale určite je to informácia, ktorá zvyšuje atraktivitu miesta, tak prečo nie...
Časť tretia: Gešajovské mlyny
Tento technický unikát sa nachádza na toku Malého Dunaja v dedinke Zálesie, neďaleko Bratislavy. Fotky sú od tiaľ naozaj nádherné, čo sa ale nedá povedať o mlynoch samotných. Tie sú bohužiaľ na hranici prežitia, schátrané a zanedbané. Niektoré nemajú už ani mlynské koleso. Pritom sa v podstate jedná o malé jednoduché búdky, ktoré plávajú na vode a pravdepodobne sa v minulosti presúvali po hladine na miesta, kde ich bolo treba. Investícia do rekonštrukcie pritom nemôže byť vysoká. chcelo by to pár dosák a šikovného stolára.
Časť štvrtá: ruina románskeho kostolíka, Haluzice.
Známa lokalita. Veľmi pekné, pokojné miesto v malinkej dedinke Haluzice, tak trochu pánu Bohu za chrbtom. Turisticky je ale vyhľadávaná, tak vedľa obecného úradu vyberal jeden starý pán parkovné na malom parkovisku. Aby sa mu nedalo vyhnúť, je v celej obci (rozumej na jedinej ulici) zákaz státia. Čo mi spôsobilo komplikácie, lebo som nemal pri sebe ani cent v hotovosti. Mea culpa. Ale ujo bol veľmi milý a nechal ma zaparkovať na samom okraji parkoviska, tak aby som nezaberal miesto platiacim. Aj touto cestou by som mu chcel poďakovať. Dobrí ľudia ešte nevymreli.
Časť piata: riuna kostola sv. Kozmu a Damiána, Sedliacka Dubová
Toto je návrat na miesto činu. Bol som tu pred dvoma rokmi, Kostolík mám nafotený. Partia nadšencov sa snaží o jeho záchranu a tento vstupný portál bol v tom čase pod lešením. Takže návrat bol len otázkou času, nakoľko je to veľmi fotogenický objekt.
Časť šiesta: skanzen Humenné
Mám rád takéto miesta. Rozsahom maličký, až sa žiada povedať útulný skanzen. No určite je čo obdivovať, vrátane dreveného kostola. Nie je tak známy ako napr. Zuberec či Pribilina, ani neleží v najnavštevovanejšom regióne Slovenska, čo z neho robí skutočnú oázu pokoja. Bol som tam uprostred leta, no bolo nás tam v tom čase max. 10 osôb. Ticho, kľud, relax... Naozaj doporučujem. Zaujímavosťou je, že leží v podstate uprostred mesta.
Časť siedma: prícestná kaplnka, Ľubeľa
Liptov, môj najobľúbenejší kraj, kaplnky pod lipami, asi moja najobľúbenejšia téma. Čo viac dodať. Naozaj mám rád túto kombináciu. Až tak, že som jej venoval samostatný blog. Nájdete ho, keď kliknete na linku na začiatku odstavca.
Časť ôsma: Špania Dolina
Túto banícku obec asi netreba nejako zvlášť predstavovať. Ak ste ešte neboli, určite choďte pozrieť. Do dnes si zachovala historický ráz, mnoho baníckych domov, vrátane verejných budov a najmä kostol dotvára veľmi príjemnú dobovú atmosféru.
Časť deviata: rodinná kaplnka, Malý Lapáš.
Malý Lapáš je dedinka hneď za Nitrou, kde žijem, čiže ju mám tak povediac doma, podobne ako tie spomínané solitéry z úvodu. Že tu stojí takýto skvost, som až do vlani netušil. Našiel som ju iba vďaka jednej fotoknihe, ktorá bola venovaná Nitre a okoliu. Bez váhania som vyrazil s foťákom za kaplnkou, no netušil som, že to nebude také jednoduché ako som si myslel. Stojí totiž uprostred jabloňového sadu, ktorý je oplotený a nedostupný. Tak som to prvý krát nakoniec vzdal s tým, že to bude potrebovať detailnejšiu prípravu. Na druhý krát som ale mal aj kusisko šťastia. Brána do sadu bola otvorená a zo sadu sa vytrvalo ozýval zvuk kosačky. Tak som sa vydal za zvukom, našiel kosca a poprosil ho, či si môžem urobiť pár záberov. Našťastie nič nenamietal a tak mohla vzniknúť aj táto fotka.
Časť desiata: zvonička Zázrivá, časť Dolina
Orava, kraj ľudových kaplniek a zvoničiek. A opäť sme pri mojej téme ;-) Ich naozaj nevšedná hustota súvisí jednak zo silnou kresťanskou tradíciou v tejto časti Slovenska, no aj so spôsobom osídlenia. Nakoľko je to kraj lazov, plný roztrúsených usadlostí vzdialených od seba, zvoničky boli využívané aj na komunikáciu, nakoľko zvuk zvonu sa rozliehal až do najodľahlejších miest.
Časť jedenásta: Lomnický štít
Záber je z Lomnického sedla. Aj toto mám na fotení rád. Nie všetko je na dosah ruky, často treba kvôli fotke urobiť pár krokov. Infra foto potrebuje veľa slnka. Čím viac, tým lepšie. V tomto konkrétnom prípade to znamenalo v čase obeda vytrepať na chrbte cca 7kg fotovýbavy po naozaj strmom chodníku takmer bez tieňa, nakoľko chodník z Lomnice je značený po zjazdovke a hore vám ani kosodrevina moc tieňa neposkytne :-) A to som si deň pred tým doprial 65km na bajku na prečerpávačku Čierny Váh. Nohy som mal ako z olova. Ale ako som napísal, mám to rád. Patrí to k tomu. Človek si potom tie fotky viac váži ;-)
Časť dvanásta: Gréckokatolícky Chrám sv. Bazila Veľkého, Hrabová Roztoka
Jeden z mnohých drevených kostolíkov na severovýchode Slovenska. Pre mňa západniara je to pomerne ďaleko a plánovanie výjazdov na východ je trošku zložitejšie. Ale mám to tam naozaj rád. Zvlášť tieto kostolíky a nedotknutú prírodu. Bajkovanie v Poloninách, či Vihorlate je tá najlepšia terapia a keď sa vydarí aj zopár fotiek, čo viac si priať.
Toľko teda k "best of the best 2024". Fotiek z tejto sezóny je samozrejme oveľa viac, no viac ako 13 sa ich do kalendára nezmestí. Ak vás obrázky zaujali a chceli by ste kalendár pre seba, či ako darček pre blízkych, prípadne kolegov napíšte mi email na peto.lacina@gmail.com, budem sa tešiť.
