Trvalo tri roky kým sa mi podarilo dať dohromady voľný víkend, počasie a logistiku. Myslím, že som založil jednu peknú tradíciu...
Ale poporiadku. Ak ste už v minulosti zablúdili na môj blog, viete, že milujem infračervenú fotografiu. Asi ako každý fotograf, často surfujem po rôznych fotoweboch, hľadajúc inšpiráciu. Takto som narazil pred asi tromi rokmi na fotku Kunkovického veterného mlyna. Úžasná technická pamiatka zasadená do krásneho fotogenického prostredia zvlnenej Moravy. Okamžite som začal hľadať spôsob, ako sa sem, východne od Brna, kde leží malinká dedinka Kunkovice, dostanem. Asi miliontý tretí krát v živote sa mi potvrdilo, ako hovorí majster Ugvej, že náhody neexistujú. Neprešiel ani mesiac a ja som autom smeroval na trojdňovú služobku do mestečka Svitavy. Kunkovice boli cca dvojkilometrová zachádzka z mojej trasy. BINGO! Posledný deň služobky /bol to piatok/ som urobil všetko preto, aby som už o 11:00 sedel v aute smer domov s jednou malou zanedbateľnou zacházdkou.... Tu je výsledok, samozrejme infrared :) Vtedy som o nejakom "Moravskom" Toskánsku vôbec nič netušil.
Až následne som sa pod vplyvom živých dojmov z tohto miesta začal viac zaujímať o lokalitu a jej okolie, či sa tu nenájde viac fotoinšpirácií. Z toho, čo som postupne objavil mi padla sánka. Región nazývaný aj Moravské Toskánsko leží na juhovýchodnej Morave. Tvoria ho najmä vinárske dedinky v širšom okolí Kyjova. Skutočný krajinkársky raj.
Asi najkrajšie obdobie na fotenie je jar, kedy okrem pučiacich stromov, viníc, mladých klíčiacich polí ponúka tento kraj aj malý bonus, kvitnúce ovocné stromy. Tie som už bohužiaľ nestihol. Naplánovať fototrip sa mi podarilo až posledný májový víkend. Plán bol vyraziť v piatok dopoludnia, aby som si prvý deň stihol zmapovať dve vybrané lokality a v sobotu na svitaní bol pripravený na rannú zlatú hodinku. Okrem "Toskánska" som už mal nejakú dobu vo fotodiári aj jadrovú elektráreň Dukovany v ktorej bezprostrednej blízkosti stojí malá kaplnka. Ten kontrast je fascinujúci a nemienil som ju nechať ujsť. Bol to trochu boj s časom, lebo popoludní bola predpovedaná veľká oblačnosť, čo IR fotografia nemá veľmi rada. Nakoniec som to predsa len stihol, takže prvý úlovok som si mohol odškrtnúť. S "Toskánskom" to ale také jednoduché nebolo. Poznáte to... Väčšine fotografov si určite dokáže vybaviť množstvo vlastných spomienok, keď na nejakej fototúre zažili, že fotovýbava tvorila iba niekoľkokilovú záťaž v ruksaku :) Lebo niekto tam hore sa proste rozhodol inak...
Obhliadka lokalít dopadla výborne, dokonca som na jednom mieste objavil aj nečakané prekvapenie o ktorom som vopred nevedel. O to viac som sa tešil na ráno, aj keď teda budík som mal nastavený na 4:00 ZULU. Pre mňa hlboká noc. A to som teda ešte netušil, že zbytočne. Ráno bolo nebo potiahnuté takou tou priehľadnou, veľmi vysokou, veľmi tenkou homogénnou oblačnosťou. Slnko nesvietilo dostatočne intenzívne a ani pod ideálnym uhlom. Pozíciu slnka som sa snažil pri obhliadke odhadnúť, no ak lokalitu nepoznáte, realitu aj tak uvidíte až na mieste. Aj keď teda pár záberov som urobil, ale nakoniec pri selekcii v PC skončili v koši. Parafrázujúc klasika, horko som zaplakal, ešte horšie zahrešil a pokorne sa vrátil do Brna. Aha, to som vlastne nespomenul. Strechu nad hlavou som našiel u dcéry, ktorá v Brne študuje. Keďže ďaľšie fotenie bolo možné až počas večernej zlatej hodinky cca za 12 hodín, veľmi rýchlo sme si naplánovali návštevu u Lichtensteinovcov. Lednicu a okolie sme pred pár rokmi absolvovali formou cyklovýletu, tak sme tentokrát zavítali pozdraviť feudálov do Valtíc. Určite doporučujem. Celý lednicko - valtický areál je unikátny krajinno architektonický celok a aj s miestnymi sklípkami je jeho návšteva výborný spôsob ako stráviť víkend.
Ale späť k podstate. Večer našťastie všetko klaplo podľa predstáv, i keď teda bol už trochu stres. Po rannom nezdare som toho chcel stihnúť čo najviac, nakoľko z troch plánovaných fototermínov - sobota ráno, večer a nedeľa ráno - mi zostal len sobotný večer. Ale nevadí. Dávno som sa naučil, že ak mi osud dopraje aspoň 50% naplánovaného, musím byť spokojný. O to viac sa teším na návrat. Jeseň tu bude rovnako úžasná a fotogenických lokalít tu je toľko, že sa sem budem rád vracať ešte veľa rokov. Ako som písal na začiatku, založil som si jednu veľmi peknú tradíciu.
