Tak isto som písal o tom, že dúfam v založenie dlhoročnej tradície. Tak v tom som sa určite nemýlil. Prvý fototrip som plánoval cca tri roky, lebo stačila maličkosť a plány sa menili, prioritu dostávali aktivity priestorovo a časovo dostupnejšie. To sa ale v máji definitívne zmenilo a s radosťou vám môžem predstaviť výsledok jesenného foto výletíku. Zdrobneninu som použil zámerne, nakoľko to bolo jediné krátke popoludnie, cca tri hodinky fotenia. Ale teda urobil som všetko preto, aby som si urval aspoň tie tri hodiny. Vďaka za ne.
Počasie síce neprialo, ale s tým sa v tomto období musí počítať a jeseň to vynahrádza svojou úžasnou farebnosťou. Tento kraj je skutočne neuveriteľne fotogenický. Na fotkách sú iba dve lokality. Prvou sú vinohrady v okolí obce Veľké Bílovice, všetky zábery boli urobené v okruhu cca 500 metrov pešej chôdze. Povedané vojenskou terminológiou, v tomto "perimetri" by sa dalo určite stráviť niekoľko dní, takže na fotkách je skutočne iba torzo obrovského potenciálu, ukrytého v tejto zvlnenej krajine.
Druhou lokalitou bol návrat do Šardíc, kde som bol aj na jar. Tentokrát som sa chcel hlavne pozrieť na lokalitu z opačnej strany ako pri prvom fotení, popoludnie sa už nachyľovalo, obloha temnela, takže som ani veľmi nepočítal, že by som urobil nejakú fotku, cieľom bola obhliadka miesta. Nakoniec sa niečo predsa len podarilo....
Tak toľko z kratučkého jesenného preletu krásami moravského "Toskánska". Už sa neviem dočkať, kedy vinice pocukruje sneh. Trošku sa obávam, že v kontexte súčasných klimatických zmien to môže byť čakanie na Godota...
