Ročníky, ktoré na školskú dochádzku nastúpili až po roku 1989 si asi budú musieť vygoogliť kto to ten "pionier" vlastne bol, my skúsenejší si dobre pamätáme... Ale teda o čo šlo v tom sľube. Na južnú Moravu smerujem svoje fototripy už tretiu sezónu, no v tých predošlých dvoch sa mi z rôznych dôvodov nepošťastilo stihnúť ovocné stromy v kvete a tak som dal verejne "čestné pionierske", že to tento rok stihnem. Na moju veľkú radosť môžem skonštatovať, že tentoraz sa to podarilo.
Odhadovanie správnych termínov bola celkom alchímia. Morava predsa len leží kus západnejšie a celkovo počasie je tam chladnejšie ako u nás na Podunajskej nížine, kde žijem. Plus bola potrebná aj spolupráca zhora od najvyššieho meteorológa, nakoľko v sychravom a upršanom počasí toho veľa nenafotíte, hlavne ak to máte z domu cca 130-140km a nemôžete si len tak podvečer po práci vybehnúť na moravské kopčeky. Nakoľko sa to podarilo, môžete posúdiť sami.
Strážovické mirabelky
Prvá tohtoročná zastávka. Vlani som tu bol až v júni a už to teda nebolo ono. Tentokrát aj vďaka extrémne teplej zime začalo všetko kvitnúť asi o dva až tri týždne skôr a tak bolo treba vyraziť už v polovici marca. V okolí firmy, kde pracujem na okrajoch polí rastie veľa mirabelkových krovín, takže indície som mal z prvej ruky. Ako ale vidieť z fotiek, kvitli iba tie skoršie druhy, celý pás zakvitol trošku neskôr. Dôvod na ďalší návrat ;-) Veľkým bonusom ale bolo stádo sŕn, ktoré sa rozsypalo po celej fotke.
Vrbické vinohrady
Tento fotogenický krík leží na rozhraní Veľkých Bílovíc a Vrbíc. Krásna lokalita. Keby zlatá hodinka trvala pol dňa bolo by to stále málo. A tu sa presne stalo to, že vlani na jeseň bolo krajšie svetlo aj počasie celkovo. Určite si pamätáte tie dva super veterné týždne z prelomu marca/apríla, v podstate sa ani nedalo fotiť. Statív s foťákom sa tak chvel, že asi 70% fotiek skončilo nakoniec v koši. Ale tak niečo sa len podarilo. Len pre úplnosť, na všetkých troch fotkách je ten istý krík.
Šardické biopásy
Asi hajlajt celého regiónu. Nádherné miesto. Čo dodať. Počasie vyšlo exkluzívne. Stromy nekvitnú všetky naraz, ale myslím, že môže byť... V tú sobotu som nás tam napočítal 16 fotografov :-)
Čejkovická čerešňa
Tu som fotografov nerátal, ale bolo nás tam určite viac ako desať :-) Celé čejkovické vinohrady sú krásne a veľmi fotogenické. Určite sa tu práve kvoli nim oplatí vrátiť aj neskôr, keď už budú všetky olistené. Prípadný jemný ranný opar bude veľkým bonusom. Bol som tu aj na jeseň, kedy vinohrady hírili farbami. Osobne sa mi to páčilo trošku viac, ale aj táto biela hlava trčiaca nad všetky tie drôtené línie má čosi do seba.
Násedlovická gaštanová alej
Krásna lokalita. Má veľkú výhodu. Vzhľadom na orientáciu voči svetovým stranám, sa dá fotiť ráno aj večer. Toto sú večerné fotky. Keď nakuknete do predošlého článku, tam je alej z ranného fotenia.
Terezínska linka
Moja srdcovka. Leží cca 2km vzdušnou čiarou od miesta, z ktorého sa fotia gaštany. Pridávam ju len preto, že mám rád toto miesto. Ako môžete vidieť, tento rok je okolo vysiata repka, ktorá veľmi zle vyrástla, je malá, nerovnomerná, dokonca sú tam fľaky holej zeme. Ale svetlo v korunách tých stromov bolo super, tak som neodolal. To ako vyzerá krajina okolo nemáte možnosť dopredu odhaliť. Jedine z fotiek iných fotografov, ktorí ale fotia práve tie pekné miesta. Podobne je na tom aj inak krásna strážovická kaplička (v predošlom článku), polia v jej okolí nevyzerajú veľmi dobre. V tom je veľké riziko pre nás cezpoľných fotografov. Domáci si to môžu kedykoľvek očekovať. Vedel by som si predstaviť , že sa po okolí preháňam celé dni na bajku. No ale nemôžete mať všetko.
Tak jar máme za sebou, teraz sa už naplno začnem sústrediť na môj najobľúbenejší žáner, infračervenú fotografiu. Dúfam, že po lete budem mať dosť materiálu na ďalší bielomodrý blog.
