Bez nejakých zbytočných okolkov priznávam, že každá ďalšia návšteva južnej Moravy viac a viac umocňuje moju lásku k tomuto kraju. Po fotoaparáte je mojim druhým fetišom mtb bajkovanie. Pri surfovaní po nete a hľadaní fotoinšpirácií mi google vyhodil aj stránku ohľadne jedného Valtického eventu, no s fotením to nesúviselo. Valtickí vinári v septembri každoročne organizujú "Cyklobraní" - MTB maratón. V živote som sa podobných pretekov nezúčastnil, no keďže išlo o "Moravské Toskánsko" okamžite som sa prihlásil, aj keď celkom naslepo, bez nejakej cielenej prípravy. Bolo to na moje pomery celkom náročné, ale super. Aj doping som na rozdiel od Fantozziho použil iba povolený 😊 A o rok teda idem určite zas. Nejako začína byť toho času tráveného na moravských viniciach podozrivo veľa. A to som pivár.
Jar
Ale späť k téme. Jarný fototermín som už chytal za chvost, kvitnúce čerešne, slivky či jablone som už druhý rok po sebe nestihol. Aj obilné polia už boli trošku prerastené. Ale pár pekných záberov sa podarilo. Čestné pionierske, že budúci rok to stihnem.
Veterný mlyn, Kunkovice. V jednom s predošlých blogov som o tomto mlyne už písal, bol jedným z hlavných jarných cieľov. Chcel som ho stihnúť aj na jeseň, no nakoniec som uprednostnil inú lokalitu a vôbec to neľutujem...
Stavěšický posed. Je to lokalita oproti slávnym Śardickým biopásom, ktoré sa fotia práve z tohto protisvahu s posedom.
Šardické biopásy. Ten posed je na tom svahu v pozadí. A ano, biopásy sa dajú fotiť aj z tejto strany, ale tie ikonické zábery vznikajú práve z toho protisvahu. Fotky v tomto článku. Chcel som sa tu zastaviť aj teraz na jeseň, nevidalo... Veľkým limitom pri krajinárskej foto je svetlo, na veľké premiestňovanie nie je čas, zlatá hodinka má bohužiaľ rovnakých 60 minút ako každá hodina 😒
Terezínska linka (v pozadí) Zaujímavé miesto, tu sa snažím zastaviť vždy. Bude aj ďalej v článku na jesenných fotkách 🙂 Bola to prvá lokalita vôbec, ktorú som na Morave fotil, takže mi tak akosi prirástla k srdcu 🥰 Fotky z prvého fotenia v tomto tu.
Strážovická kaplička sv. Barbory. Podarila sa až na tretí krát. Krásna lokalita, nie celkom jednoduchá na fotenie.
Jeseň
Na rozdiel od jari, termín jesenného fotenia som trafil v podstate ideálne. Posledný októbrový víkend sa javí ako ten správny čas. Teda, keď sú k vám nebesá naklonené a vydarí sa počasie. Tentokrát to bolo tak 60/40, takže super. Aby to ale nebolo až také jednoduché, tak celý piatok intenzívne pršalo, čo pohyb po rozbahnených poliach a viniciach vôbec neuľahčilo, ale gumáky mám už roky hodené v aute, takže na mňa tieto triky neplatia 😉
Velké Bílovice. Tu som bol aj vlani, ale z druhej strany, v tej dolinke za vinohradom, vôbec som vtedy netušil, že je tu ukrytý takýto krásny obraz. Na jar sa určite vrátim a so mnou sa vráti zákon 🤠
Veľké Bílovice. miesto ponúka viacero možností na takéto zaujímavé fotky s "menčestrom" v pozadí.
Karlínske vlnky. Ikonické miesto. Tu sa tiež zastavím vždy, lebo je to hneď pri Terezínskej linke. Také dva v jednom. Inak je to celkom výzva. Nie je to najjednoduchšie fotenie. Ešte sa mi ich nepodarilo odfotiť tak ako by som chcel.
Terezínska linka (v pozadí) Toto miesto je super, ako som spomenul pri predošlej fotke, je tam toho veľa na malej ploche. Tá svetlozelená oslnená vlna v dolnej časti fotky patrí ešte ku Karlínskym vlnkám.
Terezínska linka. Stačí zbehnúť pár sto mestov a získate úplne inú perspektívu.
Gaštanová alej, Násedlovice. Opäť iba niekoľko sto metrový posun od Terezínskej linky, aj keď ako vidieť z fotky, časový posun je trošku dlhší 😊 Toto miesto poznám už dlhšie, no pri hľadaní lokality vhodnej na fotenie som to zle vyhodnotil a svah, ktorý som identifikoval ako ten správny bol na moje 300mm ohnisko ďaleko. Veľmi ma to sklamalo, lebo je to skutočne fotogenická alej. Keď som teraz šiel autom okolo na inú lokalitu, prechádzal som popod jeden kopec, ktorý mal cca správnu orientáciu a bol hlavne bližšie. Hneď som si povedal, že cestou späť sa určite zastavím, preveriť situáciu a BINGO! Tešil som sa ako malé decko... Keďže som tu ale ešte nefotil, netušil som ako to bude so svetlom, či bude pod správnym uhlom. Niečo sa dá odhadnúť, ale realitu uvidíte až na mieste. Ak by to nevyšlo, mal som o pár kilometrov v zálohe ďalšie miesto, tak aby som nepremárnil to správne svetlo počas presunu, vyrazil som skôr, nech som tu ešte pred svitaním. Hmla bola super odmenou a v podstate vykúpením, lebo tesne nad východným horizontom sa usadila oblačnosť a slnko sa ukázalo naozaj iba tesne počas východe a ako stúplo trošku vyššie, skrylo sa za oblaky.
Gaštanová alej, Násedlovice. Tu je zachytený jeden kratučký okamih, kedy slnko bolo naozaj asi centimeter nad horizontom pred tým, ako opäť zmizlo za mrakmi.
Čejkovická čerešňa (ráno). Neskutočné miesto. Sem som sa od gaštanov ponáhľal. Poloha stromu je v dolinke medzi dvomi svahmi orientovanými východo západným smerom, takže sa dá fotiť ráno aj večer. A tie jesenné vinohrady, žiariace farbami pôsobili až gýčovo.
Čejkovické vinohrady ale zďaleka nie sú iba o čerešni. Tie vinice chvíľami vyzerali až nereálne.
Čejkovická čerešňa (večer) Ten strom ma uchvátil do tej miery, že som sa rozhodol večer vrátiť a uprednostniť Čejkovice pred Kunkovickým mlynom a teda toto je dôvod, prečo som ho tento krát nestihol. Bola to Sofiina voľba, neľutujem ju, ale nech by som sa rozhodol akokoľvek, vždy by ma mrzelo, že som na tom druhom mieste nebol 🙄
Toľko k sezóne 2023. Tak ako každý rok budem dúfať, že sa dočkáme aj zimy a že sa budú dať fotiť aj snehom pocukrované kopčeky, vinice, políčka, linky, kaplnky, aleje.....
