Váženy pán Mikloško,
01.03.2016 09:16
tesne pred tzn. nežnou revolúciou (t.j. 6.6.1990) som bol umiestnený do Detského mestečka v Trenčíne-Zlatovciach ako chovanec tohto zariadenia. Prekvapuje ma, že stále viac až s odstupom času sa stále viac hovorí o výchove deti v Detských domovov na rodinné typy a výchova deti v profesionálnej rodine.
My „odchovanci“ z Detského mestečka sme presvedčení, že nám ktosi zobral niečo čo bolo pre nás najdôležitejšie – citový prístup manželských dvojíc k nám, lásku, ktorú sme cítili vo všetkom, čo sa dialo v rodinných bunkách a ktorú oni aj vracali tým čo im ju denne dávali a čo sme opísali aj vo vydanej našej knihe „Rodinne príbehy bez rodín“.
https://knihy.heureka.sk/rodinne-pribehy-bez-rodin-branislav-ladicky/?s=6#reviews
Tí úžasní naši ľudia – náhradní naši rodičia (od r. 1973 do r. 2005). A teraz nám ktosi hovorí, že nám dali v roku 2005 niečo lepšie. Miesto tých 17 manželských dvojíc, ktorí pracovali nepretržite s 204 deťmi tam prišlo 50 vychovávateľov (cca. 95% žien) a tí vraj na terajšie deti ako prvé po ich príchode do práce nakričia a potom idú do svojej kancelárie a potom domov. Nič nevyriešia, navodia nepriateľskú atmosféru a idú domov. Tomu sa hovorí, že je lepšie, to je tá transformácia? Toto je zahanbujúca lož, ktorú aj ja potvrdzujem.
Celý projekt výchovnej a vzdelávacej práce Detského mestečka navrhli a obhájili i zaviedli jej realizáciu také pedagogické osobnosti ako boli a sú docent Bažány, ktorý pedagogiku prednášal aj v USA, potom bol riaditeľom VÚDPaP v Bratislave, PhDr. Ján Sojka, CSc., (pedagóg a sociológ) Štefan Rehák (prvý riaditeľ Detského mestečka), PaedDr. Viktor Chovanec, CSc. a iní nadšenci. Ale vysoko tento počin hodnotili Doc. PhDr. Albín Škoviera, PhD., Prof. PhDr. Zdenek Matejček, CSc., PhDr. Vladimír Vachalík, CSc., a Prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc. dlhoročný dekan PFUK v Bratislave a mnohé ďalšie osobnosti.
Som presvedčený pán Mikloško, že to čo tu bolo zrušené, t.j. poskytovaná plnohodnotná rodina, profesionálna výchova s otcom a matkou, v ktorej boli účastné aj deti vychovávateľov v rovnakej pozícii ako deti im dané do rodinnej starostlivosti, zrušenie tohto to bola veľká chyba, lebo to malo svoj význam a fungovalo to veľmi dobre.
Podľa názoru MPSVaR je to model zo 60-tich rokov minulého storočia, v súčasnosti to už nezodpovedá celosvetovým trendom v oblasti inštitucionálnej starostlivosti. PhDr. V. Vachalíkovi, CSc. napísali, že jeho návrhy sú ojedinelé. No to je asi preto, že sa na to pýtali iba seba a nanajvýš nejakých DD na Slovensku. Nepriamo mi napísali, že obhajujem „Výkladnú skriňu socializmu“. Toto však nie je pravda a nemalo by byť problémom obhajovať to, čo bolo dobré a zahodiť iba to čo bolo zlé. Ja som odchovanec z Detského mestečka, tak dobre viem aké bolo to Detské mestečko. Som pedagóg – učiteľ na strednej škole a viem ako by sa malo s deťmi pracovať.
Nové vedenie DM s MPSVaR znížilo počet deti v DM z 204 na 150 a dali tam pracovať 50 vychovávateliek (asi 95% je žien). Vychovávatelia sa tam striedajú po 8. hodinových zmenách. Kde je tam jednota výchovného pôsobenia? Kto je za čo zodpovedný? Každý na deti nakričí a ide domov. Štyria vychovávatelia sa striedajú pri oddiele detí. Niekedy vraj do prideleného oddielu príde určitý vychovávateľ pracovať aj raz za mesiac. Taký systém zavrhovala každá pedagogika aj pred 200 rokmi a nepotrebovala k tomu ani honosný názov transformácie.
Ak si však niekto myslí, že počet detí 204 je prekážkou kvality práce s deťmi v DM je na omyle. Každý dom – rodinná bunka bol akoby samostatný štát a tak ako na obciach, alebo v mestách sú samostatné aj domy v DM. V niečom mohla niektorá bunka ovplyvniť niektorú inú bunku, ale každá bunka mala niečo iné zavedené, čo nemali iné bunky, mohli sa navzájom v niečom ovplyvňovať, ale nič mimo financií nebolo ústredné ovplyvňované. Treba však povedať, že všetky tieto zariadenia dostávali na dieťa rovnaký rozpočet peňazí, teda aj my.
Mali sme neďaleko DM chatu na víkendové pobyty nás deti, chodili sme aj na lyžovačky do okolia DM, ale takúto iniciatívu mohli preukázať aj iné DD. Ja si myslím, že transformácia v DM nebol iba krokom späť, ale to bol minimálne dlhý trojskok späť a toto je tá nespravodlivosť a túto treba odstrániť.
Záverom k rodinnému typu starostlivosti uvádzam, že bola a je rozhodne podstatne lepšia náhradná rodinná starostlivosť rodinného typu ako kolektívna výchova v DD DM, kde sa vychovávatelia striedajú v práci, je tu nejednota výchovného pôsobenia, pracujú tu vo funkcii vychovávateľov obyčajne len ženy, chýba vzor muža a mnoho iných chýb.
Ďakujem za pochopenie mojej snahy, ktorú prosím pochopiť iba tak, že mám určité životné skúsenosti s Detským mestečko (t.j. 18 rokov života v DM) a pracujem už nejaký ten rok v školstve ako učiteľ – pedagóg.
S pozdravom
Mgr. Branislav Ladický
odchovanec DM v Trenčine-Zlatovce
POZNÁMKA: ODPOVEĎ NA OTVORENÝ LIST NEPRIŠLA!!!
