Radšej nebudem mazať hudbu, najmä ak by som sa mal sústrediť na vymazanie niektorých ľudí z môjho života. Včera som síce 'len sedel doma na riti' za laptopíkom asi v 127 polohách, ale aj tak to bol pre mna náročny deň. Večer som si uvedomil, že u väčšiny ľudí v mojom veku sa sobotňajší večer točí okolo troch vecí - partylife, sex a spánok, pričom často a jednoducho sa tieto tri položky dajú spojiť. Pristúpil som k tomu, že som pootváral pár krabíc, aby som našiel svojské 'anxiolytikum' - malý čierny adresár. Áno, je to tá klasická forma zoznamu kontaktov intímnych partnerov. Prvá bola selekcia podla lokality, nasledovala spomienka na posledný kontakt a ostatné známe informácie o subjekte... .
21.00, telefonujem: nechce prísť ku mne, ale vraj ma rád uvidí. 22.03 sa dostavím do inkriminovaného bytu. Ako roduverní východniari sme čo to popili - ja vodku a Mr.X chodiaceho Johnyho. Keď hladina alkoholu dosiahla ale nepresiahla stykuschopnú úroveň, rozdali sme si to a po sprche a 2x2 cigaretách na balkóne som si volal taxík. Kondómy, cigarety a 6,20 eur odvoz - pomerne nízka cena za uspokojenie libida a eleváciu sebavedomia počas niekoľkých desatín sekundy. Je to pohodlné a výhodné. Práve o tom chcem hovoriť. Nie, naozaj to nie je o jednej zlej skúsenosti, ktorá ma zasiahla. Je to o tom, že je to praktickejšie. Neanonymne anonymný sex.... chvíľkové eskalovanie intimity... ale po tom, potom uz nič. Vôňa mojej obľúbenej aviváže na posteľnej bielizni - to je to čo chcem cítiť ráno po prebudení, nie niečí dych alebo pot. Bolo krásne cítiť postkoitálneho človeka vo svojom náručí, pod alebo nad sebou -ale to som mal 16- Boh žehnaj sladkej nevedomosti. Teraz som pragmatik. Tie položky ‘eskalovanej intimity‘ ma to naučili. Ak by som mal trochu viac rozumu, pochopil by som to aj skôr. 21. storočie a otázka vlastnej citovej bezpečnosti atakuje lásku. Tažká veta, čo? Mám však dojem, ze čím ďalej tým pravdivejšia. Investujeme: čas, energiu, seba. Sklameme sa. Má byť útechou, že po niekoľkých mesiacoch, roku alebo dvoch - a nie po 15tich? Neviem. Máme očakávania voči sebe, voči partnerovi, robíme čo sa dá, aby sme svoje predstavy pretavili do reality... je to otázkou kompromisov, no často jedna strana zlyhá alebo spraví fatálnu chybu. Akýkoľvek je rozsah škôd, vždy sa skôr alebo neskôr sa vrháme do úplne rovnakého, rovnako riskantného podnikania. Hm zdá sa blbé a neľudské prirovnávať medziľudské vzťahy a lásku k spoločnosti s ručením obmedzeným? Nemyslím, a všetci, ktorí sa už napili s prameňa neriedenej reality mi aspoň potichu dajú za pravdu. Love = Ltd. Za všetkým je čas, energia a peniaze. Po čase zistíme, že človek, vedľa ktorého sme sa ráno zobúdzali bol niekto úplne iný. . . zmierime sa s tým a prispôsobíme sa situácii ak je to v rámci našich referenčných hodnôt alebo odídeme. Nie je to o tom, že neexistuje 'ideal match' je to o tom, ze mame chronický nedostatok bilaterálnej schopnosti uvažovať v intenciách kompromisov - pretože vzdať sa ideálov je také tažké a aj tak to už pri náznakoch sociálnej interakcie robíme . . . stále dookola sa vzdávame samých seba len preto, že sa obávame samoty.... . Potom je to o odvahe, odvahe konfrontovať sa s realitou a so samým sebou. Je lepšie byť sám alebo ostať sám - vo vzťahu? Idealisti budú mať reči o sebaúcte ale vo vzťahoch žijú ľudia z mäsa a kostí: voľne preložené -konformní srabi- to totiž poväčšine sme. Ide len o to, či sme si toho vedomí a ako to dokážeme kamuflovať. Všetko, čo som napísal znie veľmi negativisticky... ale je ľahšie vyhodiť použitý prezervatív a zavrieť dvere z vonkajšej strany, umývať riad len po sebe. Keď sa nad tým zamyslím, už tá druhá dnešná cigareta s Mr. X bola stratou času.
