V podstate by sme celú knižku mohli zhrnúť v niekoľkých základných vetách. V prvom rade autorovi ide o to, vyjadriť názor, že človek je viac ako zviera, je výnimočný v celom vesmíre, je to jedinečná a jediná inteligentná bytosť, pre ktorú bol vlastne stvorený vesmír. Podľa autora život a podmienky preň sú značne nepravdepodobné, preto nemôžu byť náhodné. Inými často sa vyskytujúcimi argumentmi sú napr., že čas na evolúciu je prikrátky a že človek dokáže konštruovať preto, lebo sám bol skonštruovaný. Ďalej je tu jeho predstava evolucionistu, ako človeka ktorý vznik celého sveta vysvetľuje pomocou náhody, čo by vlastne znamenalo, že evolucionista ignoruje súvislosti a základné vedecké poznatky ako i matematické modely nenáhodného usporiadania sveta. Toto je len hrubý náčrt toho, čo sa budem snažiť podrobnejšie rozobrať.
Ďalej, čo mi v knižke, tváriacej sa ako vedecko-populárna práca, chýba sú citácie. Autor sa odvoláva na rôznych ďalších autorov, ale nikde neuvádza publikácie, z ktorých cituje. Neviem ako to chodí v teologických pseudovedeckých publikáciách, ale ja by som bol celkom rád, keby som si mohol niektoré veci overiť, prípadne sa o nich dočítať viac.
1. Vesmír a podmienky života
Korcovým veľkým problémom je, že veda má neobjasnenú väčšiu časť skutočnosti ako objasnenú. Ja si však nemyslím, že tú neobjasnenú časť je nutné nahradzovať vierou. Prečo sa jednoducho nesnažiť objasniť aj to? Z tohto potom vyplýva, čo je jeho ďalším „problémom“, že každé nové poznanie otvára nové otázky. Ale veď v tom je tá sranda! Kto sa nepýta, nič sa nedozvie. Ak by sme sa mohli dopracovať k akejsi konečnej pravde, bol by to asi koniec civilizácie, akú poznáme. Nie som si istý, či by sa mi to páčilo.
Ďalej mu vadí, že človek môže poznať svet iba „ľudsky, skrz svoje zmysli“. Neviem si predstaviť, ako inak by sme mohli spoznávať svet. Zmysli predsa vznikli na to, aby sme spoznávali naše okolie, aj keď len v pozemských pomeroch a na našej hmotnej úrovni. Preto si ich vylepšujeme rôznymi prístrojmi a dúfam, že ich aj naďalej vylepšovať budeme, aby sme mohli spoznávať ďalšie a ďalšie úrovne skutočnosti. Mám pocit, že poznaním novej úrovne skutočnosti sa boh vždy presunie na o čosi vyššiu a záhadnejšiu úroveň.
Ďalej vyčíta vede (konkrétne fyzike), že nedokáže ísť ďalej, ako je „Plankov múr“, teda domnelý začiatok vesmíru. Možno si teraz upletiem na krk slučku, ale ani viera nevie, čo bolo pred stvoriteľom. Okrem toho, veda má ešte veľa čoho vyriešiť a myslím si, že otázka, čo bolo pred univerzom môže ešte nejaký ten čas počkať. A kto vie? Možno to už niekto aj rieši. Ďalšou výčitkou adresovanou fyzikom je, že opisujú hmotu ako niečo nehmatateľné. Poznám niekoľko fyzikov a ani jeden mi takto hmotu neopísal. Teda nie úplne takto. Už aj dávni filozofi hovorili, že náš svet je úrovňový a hmota na našej úrovni je našimi zmyslami pozorovateľná.
Teraz jedna citácia z knižky: „To, čo hovoria astrofyzici, je nad naše ľudské predstavy a chápanie. A vonkoncom to nie je nijaký ľahko stráviteľný materializmus.“ Nejde mi do hlavy, prečo by mal byť materializmus (alebo akýkoľvek iný názor na svet) ľahko alebo ťažko stráviteľný. Matéria má rôzne podoby a inak sa prejavuje v rôznych úrovniach fyzikálneho sveta. To, ako svet vysvetľujú fyzici, sa môže zdať pre niekoho až nábožensky a mysticky vzdialené nami chápanej skutočnosti, ale to ešte neznamená, že je to niečo ako náboženstvo a je v to potrebné veriť. Každá teória predpokladá, že skôr alebo neskôr bude dokázaná a stane sa z nej vedecký fakt.
Veľkým argumentom ID, je „skutočnosť“, že celý vesmír a fyzikálne zákony v ňom až nepravdepodobne podporujú vznik života. Trochu to teraz zjednoduším (možno až príliš, ale nech): „plánka tu rastie, aby som si z nej mohol obrať ovocie, najesť sa a tak podporuje moju existenciu“. Mám pocit, že tej plánke je tak „jedno“, či to ovocie zjem ja, alebo susedove prasa. Pre ňu je „dôležité“, aby zabezpečila množenie svojich génov. Život vo vesmíre nie je cieľom, je to len výsledok vesmírnych dejov. Ani matematiku ľudia neobjavili, matematika je len svet vyjadrený v určitom univerzálnom jazyku.
Nehodlám uveriť, že nejaký primát je príčinou vzniku niečoho tak ohromného, ako je zatiaľ známy vesmír. Na druhej strane som si istý, že tento primát je určite schopný pochopiť svet aj bez toho, aby tento svet a ľudský rozum pochádzali od „jedinej nadradenej mysle“. A, čo je najdôležitejšie, vedci nikdy netvrdili, že vesmír vznikol z ničoho. Korec hovorí o akejsi „dogme tvorivej náhody“. V prvom rade, veda nehovorí o náhode. V druhom rade, veda nehovorí o tvorbe, tvorba predpokladá zámer, predpokladá ciel.
Na budúce: 2. Živá bunka, 3. Evolúcia všeobecne, 4. Evolúcia a paleontológia
