Som primát s nedostatočným ochlpením a prírodovedným vzdelaním. Nerád prepadám panike a nerád prepadám "paniky". Som ďalej: ekológ, ateista, scifista, niekdajší punkrockový textár, agiliťák, ornitológ-amatér, syn, brat, vnuk, niekedy frajer, kamarát, niekomu možno i nepriateľ, parťák svojho psa, kolega, fotograf-začiatočník, majiteľ nehnutelnosti, občan, často účastník cestnej premávky... a tak podobne. Zoznam autorových rubrík: Poviedky?, Príroda, Viera a neviera, Súkromné, Nezaradené
Roky 2011 až 2020 sú vyhlásené OSN za desaťročie biodiverzity, tak Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch pripravilo od 12. apríla 2013 ďalšiu prírodovednú výstavu pod názvom „V krajine tráv (trávnaté biómy Zeme)".
Len nedávno som si prečítal dosť znepokojujúci článok od James-a A. Haught-a „A French Revelation, or The Burning Bush“ (Fráncúzske odhalenie, alebo Horiaci Bush). Píše sa v ňom o príhode, ktorú po skončení svojho funkčného obdobia rozprával niekdajší francúzsky prezident Jacques Chirac.
Automobil, ako akýkoľvek iný vynález, môže dobre poslúžiť, ale zle panovať. V prípade neživých vecí si za to vždy môžeme sami. V prípade automobilu to bude tým, že sme jednoducho spohodlneli. Vec, ktorá nám má uľahčovať život, nám ho len sťažuje. Berie nám čas i peniaze a my mu obe ochotne dávame, lebo si myslíme, že je to prenáramne užitočná mašina. No v niektorých prípadoch je jeho účelnosť dosť spochybniteľná. Napriek tomu autám pokorne slúžime.
V prvom rade budem musieť vysvetliť, o čom by som chcel v nasledujúcich riadkoch hovoriť. Chcel by som tu vlastne reagovať na knižku Jána Chrizostoma Korca „Človek, tvor náhodný?“, ktorá sa mi nedávno dostala do rúk a zrejme odzrkadľuje moderné názory slovenských teistov na inteligentný dizajn a podobné nové teistické „teórie“.
