Budú pokračovať problémy v rodine, odlúčenie detí od rodičov, rodičov od seba navzájom, rozdelenie medzi rodinami, medzi generáciami: otcov a detí, starých rodičov a vnukov. Ľudia nebudú cítiť, že k sebe vzájomne patria.
Nakoniec dospejeme do stavu, že nikto nemá k nikomu povinnosť, nikto nemá právo od nikoho nič požadovať: „Nechajte ma! Čo mi je do vás a vám do mňa?!"
Potom, zároveň so všeobecným pochopením zla, ktoré nám je podstrčené našim egoizmom, si konečne začneme uvedomovať, že neexistuje žiadna iná cesta ako začať naprávať to, čo je. Lebo život sa stane tak neznesiteľným nielen v rodine, ale vo všetkých jeho aspektoch, že človek nebude veriť v budúcnosť ani v prítomnosť.
Skutočne si začne uvedomovať, že byť sám medzi ľuďmi je horšie, ako byť sám v džungli, kde nevieš kam šliapnuť, aby ťa niečo neuštiplo, alebo na teba zhora nezaútočili. Človek sa bude cítiť v ohrození: akoby sa nenachádzal medzi ľuďmi, ale v ľudskej džungli, a nemôže sa jednoduchým spôsobom dostať do najbližšieho obchodu a späť. Pocíti nielen to, že mu nikto nemôže pomôcť, ale tiež to, že sa to nikto ani nechystá urobiť.
Dúfam, že to bude stačiť, aby si uvedomil, že je neustále potrebné niečo robiť s našou ľudskou prirodzenosťou. Potom bude počúvať a počuť, že existuje metóda, ktorá túto povahu napravuje a je pripravená to urobiť. Všetko záleží na samotnom človeku. Možno, že sa potom na nás obráti.
