Na univerzite v Yale sa na prvé miesto v popularite dostal kurz „psychológia šťastia“. Záujem o tento kurz je tak veľký, že bola dokonca vytvorená online verzia. Idea kurzu spočíva v tom, že šťastie závisí na našich vzájomných vzťahoch, na pocite spolužitia a solidarity, na dobrých vzťahoch medzi ľuďmi. S tým je ťažké nesúhlasiť. Človek sa naozaj odvíja od svojho okolitého prostredia. Od útleho detstva vstrebáva hodnoty prostredia, je naplňovaný jeho atmosférou, prijíma jeho prístup k životu, nádeje, sny, ambície. Vplyv jeho okolitého prostredia určuje všetko.
A v podstate je potrebné „iba“ to, aby okolité prostredie poskytlo taký základ, s akým bude človeku dobre. Aby ho naučilo tešiť sa zo života. Koniec koncov, správnou stupnicou priorít je možné cítiť sa s blízkymi ľuďmi šťastne aj v neblahých podmienkach, pokiaľ sú však vzájomné vzťahy znetvorené, človek zostane osamelý i uprostred ľudského davu.
Ako však v okolitom prostredí nájsť správne orientačné body? Ako nastaviť súradnice šťastia, ktoré by boli dostupné pre všetkých? A môže univerzitný kurz poskytnúť študentom šťastie na celý život? Nie, odpovedá veda kabala.
Ide o to, že svet nestojí na mieste. Človek a spoločnosť sa mení. Stále niekam bežíme, mení sa naše prianie, naše vzťahy sa transformujú a akékoľvek skúsenosti sa v určitom okamžiku ukážu ako neužitočné. Všetko bolo od prvopočiatku usporiadané takým spôsobom, aby pri hľadaní šťastia neexistovala žiadna cieľová čiara.
Odvrhnutie dočasných cieľov
Naše okolité prostredie je presiaknuté súperením, niekedy neskrývaným, niekedy zastreným. To od človeka striktne vyžaduje konzumné úspechy a vrhá ho do bitky o miesto pod slnkom. Avšak konkurencia je vo svojej podstate opakom šťastia. V konkurenčnej spoločnosti môže byť šťastných len niekoľko okamžikov, pretože sa latka neustále zvyšuje.
To je dôvod, prečo toľko ľudí prepadá zúfalstvu, hľadá východisko v drogách, či sa rozhodne spáchať samovraždu. A preto je tak populárny univerzitný kurz šťastia, pretože podľa prieskumu viac ako polovica študentov prežíva beznádej a 39% sa stretlo s ťažkou depresiou.
Zdá sa, že v tomto životnom období a dokonca naviac s takými profesionálnymi perspektívami do budúcnosti, by mladí ľudia mali byť dostatočne šťastní… Ich prostredie je však od základov zkazené. Iba posiluje ľudskú prirodzenosť, podnecuje egoizmus, láka ilúziami, ktoré nikdy neposkytujú skutočné šťastie.
Aby bol človek šťastný, musíte ho buď od tohoto prostredia izolovať, alebo prostredie zmeniť, preprogramovať na kvalitatívne odlišné hodnoty. Bohužiaľ, pri prirozenom behu vecí, bude spoločnosť nútená prechádzať dlhou cestou utrpenia a otrasov, aby nakoniec stratila všetky nádeje a ocitla sa v slepej uličke. Peniaze, márnivosť, alebo moc nás ešte dlhú dobu budú podnecovať k všetkému skľučujúcemu a ponúkať nesplniteľné nádeje na zlepšenie.
Existuje však i iná možnosť – uľahčiť a urýchliť proces pomocou metodiky kabaly. Tá jediná je schopná vniesť do prostredia také hodnoty, ktoré povznesú ľudí a národy k skutočnej radosti, k skutočnému šťastiu.
Aká bude šťastná spoločnosť?
Najskôr sa zbaví hospodárskej segregácie, ktorá rozdeľuje ľudí z hľadiska socioekonomických vrstiev a vytvára hospodársku konkurenciu. Nebudeme súťažiť v prijímaní, ale iba v dávaní. Budeme sa sami učiť a učiť naše deti umeniu vzájomnej súčinnosti, rovnováhy, harmónii spoločných záujmov. Taká spoločnosť všetkých obklopí vzájomnou starostlivosťou, nenechá nikoho za sebou, poskytne každému istotu do budúcnosti a zabezpečí možnosť pozitívnej seberealizácie.
Myslíte si, že sú to len slová? Nie. Pretože za nimi bude systematický, integrálny prístup, hlboké porozumenie ľudskej prirodzenosti a schopnosť s ňou pracovať. Kabala k tomu pripravila všetko potrebné – od vedeckej základni až po praktické metódy realizácie, nenásilné a bezbolestné. Neobmedzujeme sa len na šťastných, ale môžeme urobiť šťastie spoločným majetkom.
A potom bude človek „spokojný so svojim osudom“ – bude rád, že má možnosť tvorivého rastu nad súperením, že sa mu otvára potenciál seba vyjadrenia v akéjkoľvek oblasti, či už je to kultúra, vzdelanie, umenie, veda, IT, technika, šport… V zdravej spoločnosti to všetko získa novú kvalitu, ktorá nakoniec umožní, aby sa zbavili zištného modelu, ktorý je dnes zabudovaný takmer všade.
Prestaneme mrhať pozemskými zdrojmi a mrzačit planétu kvôli bankovým a burzovým „zábavám“. Prestaneme vedome a nekontrolovane merať svoj život úrovňou nadradenosti nad ostatnými. Nebudeme sa radovať kvôli sebe, ale tomu spoločnému, ktoré rozkvitne medzi nami. Budeme žiť v dobrom prostredí.
Veď skutočné šťastie naplňuje človeka vtedy, keď sa stará o druhých a dává. Nie je v tom obmedzený, a preto potešenie neuhasína, nevysychá.
Taká spoločnosť je darom pre všetkých. Je vyvážená, nie je ohrozená nepretržitým roznecovaním egoismu – osobného, korporatívneho, štátneho, sektorového. V takej spoločnosti ustupuje materiálny prístup k ľudskému. A vtedy sa šťastie stáva zákonným dôsledkom našich vzťahov. Dávame si ho navzájom.
Taký je v hrubých črtoch „sociálny manifest“ kabaly. A bol by som skutočne rád, keby sme kabalu používali už teraz. Koniec koncov je to odpoveď na výzvy novej doby.
