Pred pár dňami som počul krásny vtip, ktorým mi chcela jedna sprievodkyňa bližšie ozrejmiť tureckú náturu. Bolo to asi nejak takto...
Príde turista do obchodu, ale nevidí predavača. Poobzerá sa dookola a zbadá ho spať pod stromom. Podíde teda k nemu a vraví mu ...
Počúvaj, keby si tu nevylihoval, mohol by si predávať tovar a z toho by si mal zisk. Takto nemáš nič.
Predač ani neotvorí oči a pýta sa: A čo potom?
No, potom by si mal veľaa peňazí a rozbehol by si vlastnú sieť obchodov.
A čo potom?
Potom by si bol bohatý a nemusel by si nič robiť, vraví turista.
V tedy si Turek zdvihne klobúk a a nechápavo sa pýta, A čo si myslíš, že robím teraz?
Zámerne som začal typickým tureckým vtipom, pretože si myslím, že Turci sú veľmi zaujímavý národ. Nie sú to Európania, ale určite ani Arabi ako ich našinci radi častujú. Bude v skutku zaujímavé, ako sa čelní predstavitelia európskej dvadsaťpäťky postavia k tejto prakticky ázijskej krajine. Nech už to dopadne akokoľvek určite bude veľa takých, ktorí sem budú chodiť na dovolenky, a práve tých chcem vystríhať pred tureckými cestami. Prosím Vás trúbte. Trúbte, keď uvidíte deti na ceste, trúbte, keď Vám bude na ceste niekto zavadzať. Ešte viac trúbte, tak ako to robia domáci, keď Vám bude niekto zavadzať na chodníku. Trúbte vlastne stále a čím viac tým lepšie, aby sa Vám nestalo, to čo sa stalo nejednému Turkovi. Turista naňho nezatrúbil a Turek zomrel pod kolesami auta. A to sa už vtip dávno skončil.
