Včera som si bola v bratislavskom NTCpre jeden nezabudnuteľný zážitok. Teda, aspoň s toumyšlienkou som tam šla. I keď sa zdalo, že tejto hudbe holdujeviac moja polovička, musím skonštatovať, že v tejbohapustej nude som si viac užila ja.
Sklamalo ma to, a to neskutočne.Lístky som kúpila asi pred mesiacom, ako prekvapeniepre priateľa. Od vtedy som počítala každý deň,spustila som chemické countdown. Dokonca som si na dneszobrala dovolenku, aby som ten veľkolepý zážitokdoužívala doma.
Chemickí bratia na seba nechaliako správe hviezdy čakať pár minút. Napriekčasu uvedenému na vstupenke sme začali o 20 minútneskôr. Za normálnych okolností by som sa týmani nezaoberala. Ale teraz, po "koncerte", mi už vadívšetko.
Keď konečne v sále zhaslo ajto posledné svetlo, dav znervóznel. Nasledovalo zdĺhavéintro, potom sa na pódiu ukázali dvaja ľudia, zaliezliza aparatúru a viac nevyliezli. Stále som čakala, kedytí technici odídu. Ale čo čert nechcel, spustili zcedka jeden z najväčších hitov, Galvanize. Keď sa namňa vyrútil sprievodný klip, bolo mi jasné, žetoto asi nebude nedorozumenie. Že toto tu je fakt Chemical. A taksme sa začali nervózne hýbať s davom. Neviem či tobolo ozvučením, ale po pár tónoch som prestalaGalvanize vnímať v spleti čudných duniacich zvukov.Ako úvod, dobrééé...Niečím totreba predsa rozbehnúť. Asi po dvadsiatich minútachsom začala byť nervózna, pretože to vypadalo, že živákapela sa fakt neukáže. Že toto tu je veľká pártya koncert sa určite koná niekde inde. Buď som kúpilablbé lístky, alebo som vliezla do nesprávnychdverí. Bohužiaľ možnosť Cé je správna.Všetko bolo tak, ako som si za to zaplatila.
"Koncert" nás (abohužiaľ aj okolie) začal veľmi rýchlo nudiť. Laserováshow bola tiež čudná, niečo podobné, dokonca asi ajlepšie, som zažila v druhej triede na gymnáziu na diskotékev Dobrej Nive. S priateľom sme sa dohadovali, kedy vypadneme, abysme v improvizovanej šatni (toto by si tiež zaslúžilo svojvlastný článok) neboli udupaní mladíkmi.Stále som čakala na kontakt bratov s publikom, na otrepané"ahoj Bratislava", alebo aspoň pár slov domirofónu. Nič. Takže ja doteraz neviem, či to tam boliChemical, alebo ujo Ďuro s kamarátom Ferom z vedľajšejdzedziny.
Jednoducho, bolo to zlé. Veľmima to mrzí, pretože som sa na koncert tešila. Ak si toniekto užil, tak určite len skalní fanúšikovia,ktorí si nikdy nepriznajú toto veľké hudobnésklamanie.
Ako párty by to bolo fajn. Len vcene lístka by si to pýtalo aspoň konzumné.Lenže tu ste si aj za šatňu museli zaplatiť 10 korún, čobolo v porovnaní s cenou lístka smiešne. Kto by sinezaplatil. Ale dievčiny to evidentne nezvládli. Po koncertesa zo šatne stala samoobsluha a nejeden fanúšik dnes domarieši záhadné stopy na svojej bunde...
Ponuka na koncert po koncerte vo Fun rádiu ma už len rozosmiala...
Takže, ešte raz: Keď vámniekto raz povie, že ste nudní ako Chemical v Bratislave, jenajvyšší čas stiahnuť sa. A radšej už ani nevyliezť. Jaidem plakať do kúta nad opätovnou "skvelou"investíciou.
