Stella Langová
Politika Vakcína ako politický nástroj. Ale len vtedy, keď sa to hodí
Takmer sme videli pád vlády, napokon to skončilo ťarbavým tančekom a zámenou manželiek, hoci sľúbené bolo tango na najvyššej úrovni.
Som utajený vesmír ;) Zoznam autorových rubrík: akože poézia, vykričím sa, stalo sa, just photo, Poradňa, Súkromné, Nezaradené
Takmer sme videli pád vlády, napokon to skončilo ťarbavým tančekom a zámenou manželiek, hoci sľúbené bolo tango na najvyššej úrovni.
Aj vám chodia reklamy? Listy? SMSky? Aby ste si aktivovali ZSE online účet, aká je to super vec, ako nám to online všetko bude šlapať.
Materská škola. Čo sa mi pri tom v minulosti vybavovalo? Detská radosť, kolektív, básničky, hry, koža na horúcom mlieku, pozeranie do stropu počas obedného spánku. Zväčša krásne spomienky. Kto by bol povedal, že slovo škôlka sa počas posledných troch rokov stane mojou nočnou morou.
Nedá mi. Základná škola, 21.storočie, hlavné mesto SR, krajina EU. Dieťa ráno plače. Bojí sa ísť do školy, pretože ho ráno prehnalo...
Človek sa zapojí do súťaže. Niekde hlboko v útrobách svojho egoistického vnútra dúfa, že vyhrá. Však preto sa aj zapojil. Ale zas nie je hamižný, dopraje aj iným (to čo nechce on). A tak chrumkám a dúfam že vyhrám. Lebo súťaž Chrumkaj a vyhraj. No nezapoj sa, keď to má taký radostný názov...
Bola som na koncerte. Fakt úžasný zážitok z kapely, fakt zlý z organizácie. Asi som stará a ufrflaná, ale niektoré veci ma naozaj zarazili.
Keď vidím upútavku na Modré z neba, je mi zle. Markízu nejak extrémne nepozerám, u nás teraz fičí JimJam, prípadne Pat a Mat a iné detské vypalováky.
Nemusíte sa aspoň trepať na poštu. Poslala som zásielku. Doporučene, druhou triedou. 30.06.2011. Keďže mi pani napísala, že to do dnes nemá a na pošte jej povedali že sa mám o tom informovať ja ako odosielateľ, s nechuťou mne vlastnou sa predsmrtným krokom poberám tam, kde ma furt napália. Cestou si rozoberám v hlave stratégiu rozhovoru, som odhodlaná nehrešiť, nedať sa vytočiť, byť milá, chápavá, ústretová.
Tiež som podľahla tomuto trendu. Najskôr som len nesmelo očumovala, potom očumovala smelo, potom priam prahla po kupóne a nakoniec neodolala, klikla, kúpila a tešila sa z výhodného nákupu.
Už to prišlo. Tlačia sa mi ďalšie zuby. Radosť neskutočná. Cez deň visím mame na nohe a snažím sa jej celou silou stiahnuť nohavice. Neviem, či by to pomohlo, ale je to zábava. Keď k tomu poriadne revem, mama nevie, čo od radosti skôr. Som celkom silný, keď sa jej zavesím na obe nohy, nevie sa ani pohnúť. Niečo si pri tom frfle pomedzi zuby a vypadá divne. Akoby jej na chvíľu zrástlo obočie. Potom hodím psie oči, a mama sa zľutuje a vezme ma na ruky. Obočie sa vráti na svoje miesto. Skúsim si to aj ja. Zazerám na mamu ako veľkáč. Tá sa rehoce, nevie oceniť môj talent. Smiech ju okamžite prejde, keď ma opäť položí na zem a snaží sa niečo robiť. Takto robím mame radosť už celé dva týždne. Začína vyzerať ako Derrick...
Tetuška cupitá z pekárne, vlásky krásne zopnuté, na hlave fešná biela čiapočka. Tlačí pred sebou plechy plné čerstvého pečiva. Odparkuje rovno pri tabuľke, ktorá nás prosí, aby sme si dávali na ruky rukavice a až tak sa prehrabávali v hromadách rožkov. Samozrejmosť v každom obchode. (Teda tá tabuľka, nie samotný úkon.)
Nikdy som nebola nezamestnaná. Pracovala som od skončenia školy, so smútkom v očiach pozerala na svoje výplatné pásky, ako z mojej celkom slušnej mzdy odchádzajú odvody, jeden za druhým, mesiac za mesiacom, a ako moja celkom slušná mzda naberá dosť nezaujímavý rozmer. Zmierila som sa s tým, však čo iné mi aj ostávalo, že jo.
Ak ste si mysleli, že už neviem písať o inom, len o mojom (krásnom, nádhernom, najkrajšom, voňavom, ružovom) synovi, tak teraz vás upokojím. Ubrblaná Langová je späť. A kto za to môže? No kto iný ako moja ľúbezná, milovaná pošta...
Tento krátky článok je len pre tých, ktorí si čítali článok „Profesionalita T-Mobilu z 27.4.2007.
Teraz to bude vypadať, že neviem písať o inom, len sa sťažovať. Ale zdá sa, že za posledný mesiac sa obchodníci postavili proti mne.
Práve som sa strašne vytočila. Takmer šesť rokov som zamestnancom jednej spoločnosti. Vždy loajálna, ústretová, usmievavá pracovníčka. Nemám problém s pracovnou dobou od pol desiatej do pol siedmej každý deň. Nie je to síce ideálne, ale čo narobím, sú aj horšie zamestnania.
Tento článok bude o tom, ako ma nahnevali v jednom obchodnom dome so stavebným materiálom a tými takými vecami do domu. Nebudem ho menovať, pretože čo sa týka predajni v Bratislave, som s nimi spokojná. Bystrica ma však nemilo prekvapila.