Moja sestra býva tu v Bratislave. Cez cestu. Napriek tomu často nie som schopná preplaziť sa cez ten prekliaty prechod a ísť ju pozrieť. Vravela som, nie som ideálna sestra. Okej, možno nie som ani dobrá sestra. Tak dobre, som podpriemerná sestra. Ale to, že k nej nechodím neznamená, že ju nemám rada...
Moja sestra má dve krásne deti. Chlapcov. Dúfam, že aj v tomto ju raz "okopčím".Hlavne by som si od nej chcela nakopírovať tie tony pokojného a trpezlivého vysvetľovania, ktoré im venuje. V momentoch, kedy ja by som už dávno explodovala, ona sa pokojne usmeje. Moja sestra je tá najlepšia matka (teda hneď po tej našej).
Moja sestra je moja priateľka. Aj keď mi už toľko krát sľúbila, že viac so mnou neprehovorí, vždy ju to prejde. A počúva. Keď nevládze počúvať, číta. Vrebrím sa jej do toho už beztak dosť natrepaného dňa, a úspešne do nej, ako do bútľavej vŕby, pchám všetky svoje problémy, starosti. Priznám sa, pozitívne veci ani veľmi nie. S tým sa človek akosi nezdôveruje. Však za to ho vlastne nik nepoľutuje. A ja potrebujem poľutovať. Dosť často.
Moja sestra je zvedavá (prepáč Jani) ;) a miestami ma vie pekne pritlačiť k múru. Tu je malý príklad z detstva:
„Sadni si sem a hovor!“
„A čo?“
„Všetko...Zodvihlasi telefón, si sa predstavila a on čo..“
„No níííč,však už som ti to hovorila snáď sto krát.“
„Nevadí,znovu...si to proste zodvihla a on že čo.“
„No nič, proste, či si doma...“
„Ha, a že nič! A čo potom? Čo si mupovedala?“
„No že nie si...Však si nebola...“
„No to viem aj sama. A on čo na to?“
„Proste, že okéj, že tedazavolá neskôr.“
„A kedy presne volal?“
„A viem ja? Je mi to jedno..“
„Tak si láskavo spomeň, lebopoviem našim tú vec...“
„Akú vec?“ (nech je točokoľvek, znie to desivo)
„Však ty dobre vieš, sa tunerob...“
„No bolo asi pol tretej..?“ (radšejvýstrel na slepo, ako ďalej tvrdiť, že si nepamätám)
„Aha...a čo Ti ešte povedal?...“
A tak sa opis dvojminútového rozhovoru dokázal natiahnuť na celé popoludnie.
Moja sestra je zábavná. Asi to máme v rodine, lebo neskromne musím podotknúť, že občas sa to podarí aj mne. Ale jej to proste ide prirodzene, ja sa musím mierne siliť.
Moja sestra vie udržať tajomstvo. Teda niekedy. Občas sa stane, že niečo pustí ďalej, ale s odstupom času zistím, že tak to bolo lepšie. Moja sestra zásadne nežaluje. Teda nikdy nežalovala, teraz už nado mnou nemá taký dohľad. Zato ja som ako hlásna trúba. No ale poľahčujúca okolnosť je, že táto moja nevymáchaná chlebáreň jej raz zachránila život...
Moja sestra je proste tá najlepšia sestra, akú mi mohli rodičia "zamiešať". ;) Síce sa ma raz pokúsila predať (že predať...darovať ma chcela) takej miernej socke, verím, že za chvíľu by si ma prišla pýtať späť. Aspoň kôli tomu, aby sme si večer v posteliach "pokvákali" a potom vďaka tejto nespavosti mohli vďaka originálnemu tatovi vymetať pavúky spod vane, alebo umývať topánky :D
Moja sestra je proste moja priateľka, opora, bútľavá vŕba, môj smejo, moja istota, nádej, moja požičovňa oblečenia, kníh, kuchynského náradia, a hlavne je to môj VZOR ;)
Ďakujem Jani ;)
