Vankúš
Teda presnejšie povedané, vankúšik. Ušila mi ho mamina tesne predtým, ako som sa narodila. Je taký maličký a na znak toho, že niekedy obsahoval aj perie, sa z neho občas ešte niečo vypráši. Vraj keď som sa narodila, ledva mi z neho trčala hlava. Dnes sa mi naň hlava ledva zmestí. Kotvie, čo pridávajú do tých pracích práškov, že sa tie veci potom takto scvrkávajú. No ale medzi divy ho neradím vďaka jeho abnormálnej schopnosti scvrkávania, ale vďaka tomu, že sa divím, že po toľkých rokoch ešte žije. Už by chudák potreboval eutanáziu, ale nie som schopná sa ho vzdať. Dokonca babka mi ušila nový (neviem, či na povel rodiny, alebo len tak, z vlastného odporu k tej paródii na vankúš), a tak mám dnes vankúšiky dva. Rozumejú si celkom fajn, ale aj tento druhý začína nenápadne chudnúť. Ak to takto pôjde ďalej, budem si musieť zaobstarať ďalší.
Kapustnica
Tak toto je pre mňa kapitola sama o sebe. Už len keď to píšem, tak slintám. Nemôžem si pomôcť. Niekto k životu potrebuje kávu, ja kapustnicu. A je mi srdečne jedno, či je s mliekom, alebo bez, či v nej pláva klobása, alebo údené mäso, proste môžem ju jesť aj denne. A taká tá vianočná. To je, ako hovoril pán Satinský, hotové nebíčko v papuľke. I keď na Vianoce si na nej z pažravosti zásadne spálim jazyk.
Mobil
Nuž, bohužiaľ, aj ja som podľahla tomuto hltaču peňazí. Niekedy som ho využívala najmä na smskovanie, o čom svedčí môj čapatý palec na pravej ruke. Ale keď ma o niekoľko tisíc rokov vyhrabú, ako skvelý archeologický nález, nebudú mať problém s mojim zaradením. Celá moja generácia má pravdepodobne rovnakú diagnózu. Dnes už hlavne telefonujem. O tom bude zas zrejme svedčiť ten desivý nádor na pravej časti hlavy, prípadne moja svietiaca lebka.
Knihy
Ja nemôžem bez nich žiť. Čítam stále. A všetko. Nechám si poradiť, alebo proste zhrabnem aktuálnu novinku. Domáce väzenie pre mňa nikdy nebolo trestom. Čítala som. Škoda, že dnes na to už nemám toľko času. A tak som si našla zamestnanie, kde môžem čítať aj počas práce. Tiež knižky. Vkladné...
Hudba
Tak tu máme rovnaký problém ako pri knihách, tiež bez nej neprežijem. Ráno, hneď ako vstanem, zapnem rádio. Idem do práce, rádio. V robote, kulisová hudba (síce žiadna výhra, ale aspoň nie je ticho). Prídem domov, ledva sa vyzujem (vlastne stačí jedna topánka) a už skackám do kuchyne zapnúť ten zázrak. Depka? Pomôže hudba! Nedepka? Nájdem hudbu, ktorá ma k nej dovedie :D atď...
Pivo
No je mi to ľúto milé dámy, asi vás sklamem. Mne slovo víno nič nehovorí. Som ako chlap, pivo mi strašne chutí. Je pre mňa takým niečím, ako tá kapustnica :)
Moja rodina
No a tu sú už všetky slová zbytočné. Sú pre mňa všetkým. Pokojne dobrovoľne odovzdám všetky vankúšiky, nikdy sa nedotknem kapustnice, neťuknem viac do mobilu, neprečítam žiadnu knižku (ani len tú vkladnú), nevypočujem si viac žiadnu hudbu a ani len nepozriem na žiadne pivo. Ale rodina, tej sa nevzdám za nič na svete. Pretože ja (a to fakt netuším prečo) mám tú najúžasnejšiu rodinu na svete.
